Guru (गुरु) pochádza zo slov „Gu“ (tma) a „Ru“ (svetlo) v pôvodnom sanskrte. Guru učí rozptýliť temnotu nevedomosti svetlom pravého poznania. Ježiš, hovoriac z brehov Galiley, to ilustroval učením s takým dopadom, že to bolo cítiť aj o 1900 rokov neskôr a ďaleko v Indii prostredníctvom jeho vplyvu na Mahátmu Gándhího.

Gándhí a Ježišova kázeň na vrchu

V Anglicku, 1900 rokov po Ježišovom narodení, dostal mladý študent práva z Indie, dnes známy ako Mahátma Gándhí (alebo Mohandas Karamčand Gándhí), Bibliu . Keď čítal Ježišovo učenie známe ako Kázeň na vrchu, rozprával o ňom…

„Kázeň na vrchu, ktorá sa mi priamo dotkla srdca.“MK Gandhi, Autobiografia ALEBO Príbeh mojich experimentov s pravdou. 1927, s. 63

Ježišovo učenie o „nastavení druhého líca“ poskytlo Gándhímu nahliadnutie do starovekého hinduistického konceptu neubližovania a nezabíjania. Gándhí neskôr toto učenie prepracoval do politickej sily v Satyagrahe, jeho použití nenásilnej nespolupráce s britskými vládcami. Niekoľko desaťročí satyagrahy viedlo k nezávislosti Indie od Veľkej Británie, prevažne mierovou cestou. Ježišovo učenie toto všetko spustilo. 

Čo teda učil Ježiš?

Ježišova kázeň na vrchu

Po tom, čo ho diabol pokúšal, začal Ježiš učiť. Jeho najdlhšie posolstvo zaznamenané v evanjeliách sa nazýva Kázeň na vrchu . Prečítajte si celú kázeň s najdôležitejšími prvkami. Potom sa pozrieme späť k Mojžišovi pre hlbšie pochopenie.

Ježiš učil nasledovné:

‘Počuli ste, že otcom bolo povedané: Nezabiješ! Kto by však zabil, musí ísť pred súd. Ale ja vám hovorím: Každý, kto sa hnevá na brata , musí ísť pred súd. Kto by povedal bratovi: ‚Hlupák‘ , musí ísť pred veľradu. Kto by povedal: ‚Blázon‘ , musí ísť do ohnivého pekla. Keby si teda prinášal dar na oltár a tam by si sa rozpamätal, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a odíď; najprv sa zmier so svojím bratom a až potom príď a obetuj svoj dar. Pokonaj sa rýchlo so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste. Inak ťa tvoj protivník odovzdá sudcovi, sudca strážnikovi a uvrhnú ťa do väzenia. Amen, hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do posledného haliera . ‘

Matúš 5:21-26

Cudzoložstvo

‘Počuli ste, že bolo povedané: Nescudzoložíš! Ja vám však hovorím: Každý, kto sa žiadostivo pozerá na ženu, už s ňou v srdci scudzoložil. Ak ťa teda pravé oko zvádza na hriech, vylúp ho a odhoď od seba. Je pre teba totiž lepšie, ak zahynie jeden tvoj úd, ako keby celé tvoje telo bolo uvrhnuté do pekla. A ak ťa zvádza na hriech tvoja pravá ruka, odtni ju a odhoď od seba. Je pre teba totiž lepšie, ak zahynie jeden tvoj úd, ako keby celé tvoje telo prišlo do pekla. ‘

Matúš 5:27-30

Rozvod

‘Bolo povedané: Kto by prepustil svoju manželku, nech jej dá prepúšťací list. Ja vám však hovorím: Každý, kto prepustí svoju manželku — okrem dôvodu smilstva —, vystavuje ju cudzoložstvu, a kto by sa oženil s prepustenou, cudzoloží. ‘

Matúš 5:31-32

Prísahy

‘Ďalej ste počuli, že otcom bolo povedané: Nebudeš krivo prisahať, ale splníš Pánovi svoje prísahy. Ja vám však hovorím, aby ste vôbec neprisahali; ani na nebo, lebo je Božím trónom, ani na zem, lebo je podnožkou jeho nôh, ani na Jeruzalem, lebo je mestom veľkého Kráľa. Neprisahaj ani na svoju hlavu, lebo nemôžeš ani jeden vlas urobiť bielym alebo čiernym. Vaša reč nech je: ‚Áno — áno, nie — nie.‘ Čo je navyše, pochádza od zlého . ‘

Matúš 5:33-37

Oko za oko

‘Počuli ste, že bolo povedané: Oko za oko a zub za zub. Ja vám však hovorím: Neprotivte sa zlému ! Naopak: Tomu, kto ťa udrie po pravom líci, nadstav aj ľavé. Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti spodné rúcho, nechaj aj plášť. Ak ťa bude dakto nútiť niesť náklad jednu míľu, choď s ním dve. Kto ťa prosí, tomu daj a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba požičať. ‘

Matúš 5:38-42

Láska k nepriateľom

‘Počuli ste, že bolo povedané: Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa. Ja vám však hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú , aby ste boli synmi svojho Otca v nebesiach. Lebo on dáva vychádzať slnku nad zlými aj nad dobrými a zosiela dážď na spravodlivých aj nespravodlivých. Veď keď budete milovať iba tých, čo vás milujú, aká vám patrí odmena? Či to isté nerobia aj mýtnici? A ak budete pozdravovať iba svojich bratov, čo robíte navyše? Či to isté nerobia aj pohania ? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.’

Matúš 5:43-48

Kázeň na vrchu odhaľuje autoritu

Ježiš učil vo forme „Počuli ste, že bolo povedané… ale ja vám hovorím…“. V tejto štruktúre najprv citoval Mojžiša a potom rozšíril rozsah príkazu na vnútorné motívy, myšlienky a slová. Ježiš učil tak, že prijal prísne príkazy dané prostredníctvom Mojžiša a ešte viac ich sťažil !

Pozoruhodný je však spôsob, akým rozšíril príkazy Mojžišovho zákona. Urobil tak na základe vlastnej autority. Jednoducho povedal: „Ale ja vám hovorím…“ a tým rozšíril rozsah príkazu. Práve táto autorita, ktorú si jednoducho prisvojil, zapôsobila na jeho poslucháčov.

‘Keď Ježiš skončil túto reč, zástupy žasli nad jeho učením. Učil ich totiž ako taký, čo má moc, a nie ako ich zákonníci.’

Matúš 7:28-29

Ježiš učil ako niekto s veľkou autoritou. Skorší biblickí proroci odovzdávali ľuďom posolstvá od Boha, ale tu to bolo iné. Prečo mohol Ježiš takto učiť? Žalm 2, kde bol „Kristus“ prvýkrát predpovedaný ako titul, opisuje Boha, ktorý hovorí s Kristom takto

‘Požiadaj ma a dám ti národy ako dedičstvo, končiny zeme do vlastníctva. ‘

Žalmy 2:8

Boh dal „Kristovi“ moc nad národmi, až po kraj zeme. Takže ako Kristus si Ježiš nárokoval autoritu učiť, ako to robil.

Prorok a Kázeň na vrchu

V skutočnosti už dávno predtým Mojžiš predpovedal príchod „Proroka“, ktorý mal byť jedinečný v spôsobe svojho učenia. Mojžiš napísal

‘Vzbudím im proroka ako si ty spomedzi ich bratov. Do úst mu vložím svoje slová a on im povie všetko, čo mu prikážem. Kto neposlúchne moje slová, ktoré bude hovoriť v mojom mene, toho vezmem na zodpovednosť. ‘

Deuteronómium 18:18-19

Tým, ako učil, Ježiš uplatňoval svoju autoritu ako Kristus a naplnil Mojžišovo proroctvo o prichádzajúcom prorokovi, ktorý bude učiť s autoritou Božích „slov v ústach“. Bol Kristom aj Prorokom.

Ježiš a Mojžiš

V skutočnosti chcel Ježiš celým spôsobom, akým predniesol Kázeň na vrchu, Mojžiša porovnať aj postaviť do kontrastu s ním. Predniesť túto kázeň…

‘Keď Ježiš videl zástupy, vystúpil na vrch, sadol si a jeho učeníci pristúpili k nemu. ‘

Matúš 5:1

Prečo Ježiš vystúpil na vrch? Všimnite si, čo Mojžiš urobil, aby dostal Desať prikázaní …

‘Hospodin totiž zostúpil na vrch Sinaj, na jeho vrchol. Hospodin zavolal Mojžiša na samý vrchol a Mojžiš vystúpil. ‘

Exodus 19:20

Mojžiš „vystúpil“ na vrch, aby prijal Desať prikázaní. Keď Ježiš podobne „vystúpil“ na vrch, prevzal úlohu Mojžiša. To dáva zmysel, pretože Prorok , ktorý mal prísť, mal byť

‘Vzbudím im proroka ako si ty spomedzi ich bratov. Do úst mu vložím svoje slová a on im povie všetko, čo mu prikážem. ‘

Deuteronómium 18:18

Prorok musel byť ako Mojžiš a keďže Mojžiš vystúpil na horu, aby učil, urobil to aj Ježiš. 

Boží plán prejavený v jeho harmónii a jednote

Toto ukazuje jednotu v myšlienkach a zámeroch, ktorá siaha viac ako tisíc rokov. Iba jedna myseľ dokáže preklenúť taký dlhý časový interval – Božia. Toto dokazuje, že toto je Jeho plán. Plány pochádzajúce od ľudí sú v rozpore s plánmi iných ľudí. Pozrite sa na nespočetné množstvo politických a ekonomických plánov, ktoré si navzájom protirečia. Ale tento plán demonštruje jednotu a harmóniu tiahnucu sa históriou – indikátor toho, že ho Božie uviedlo do pohybu.

Začíname novú éru pre nás

Hoci Ježiš a Mojžiš si navzájom dávali príklad pri výstupe na horu, tí, ktorí prijímali ich učenie, to nerobili. Ježiš nechal svojich učeníkov vyjsť priamo na horu, aby boli blízko neho, keď si sadol a učil. Ale keď Mojžiš dostal Desať prikázaní…

‘Hospodin povedal Mojžišovi: „Zostúp dolu a varuj ľud, aby sa nikto neodvážil preniknúť k Hospodinovi a nepokúšal sa ho uvidieť, lebo by veľa z nich zahynulo. Aj kňazi, ktorí pristupujú k Hospodinovi, musia sa zasvätiť, aby ich Hospodin nezahubil.“ ‘

Exodus 19:21-22

Ľudia, ktorí dostali Desať prikázaní, sa nemohli priblížiť k vrchu pod trestom smrti, ale Ježišovi nasledovníci mohli sedieť priamo s ním na vrchu, keď učil. Toto demonštrovalo úsvit novej éry, ktorá sa vyznačovala blízkosťou k Bohu, a nie vzdialenosťou od Neho. Ako vysvetľuje Nový zákon

‘Veď skrze neho máme v jednom Duchu obaja prístup k Otcovi. A tak teda už nie ste cudzinci a prisťahovalci, ale ste spoluobčania svätých a členovia Božej rodiny. ‘

Efezanom 2:18-19

Ježiš ukázal tým, ako s ním jeho poslucháči sedeli, že sa nám teraz otvára cesta stať sa „členmi jeho domácnosti“.

Jeho posolstvo však tiež vysvetlilo, čo očakáva od „členov svojej domácnosti“.

Ty a ja a Kázeň na vrchu

Táto kázeň vás možno zmiatne. Ako môže niekto žiť podľa takýchto prikázaní, ktoré oslovujú naše srdcia a naše motívy? Aký bol zámer Ježiša Krista? Odpoveď vidíme v jeho záverečnej vete.

‘Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.’

Matúš 5:48

Všimnite si, že toto je príkaz, nie návrh. Vyžadoval, aby sme boli dokonalí !

Prečo?

Pretože Boh je dokonalý a ak máme byť členmi jeho domácnosti, potom nič menej ako dokonalosť nestačí. Často si myslíme, že možno stačí viac dobrých ako zlých skutkov. Ale ak by to tak bolo a Boh by nás dovolil vstúpiť do jeho domácnosti, zničili by sme dokonalosť Jeho domu a premenili by sme ho na neporiadok, ktorý máme na tomto svete. Je to naša žiadostivosť, chamtivosť a hnev, čo ničí naše životy tu dnes. Ak sa vstúpime do Jeho domácnosti stále zotročení touto žiadostivosťou, chamtivosťou a hnevom, potom sa táto domácnosť rýchlo stane ako tento svet – plná problémov, ktoré sme si sami vytvorili.

V skutočnosti sa veľká časť Ježišovho učenia zameriavala na naše vnútro, a nie na vonkajšie obrady. Zamyslime sa nad tým, ako sa inde zameriava na naše vnútro.

‘A dodal: „To, čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka. Zvnútra, totiž z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, podlosť, podvody, neviazanosť, závistlivé pohľady, rúhania, pýcha, pochabosť. Všetko toto zlo vychádza zvnútra a poškvrňuje človeka.“ ‘

Marek 7:20-23

Dokonalá domácnosť pre nás

Takže dokonalá vnútorná čistota je požadovaným štandardom pre Jeho domácnosť. Boh do svojej dokonalej domácnosti vpustí iba „dokonalých“. To však prináša obrovský problém.

Ako sa dostaneme do tejto domácnosti, ak nie sme dokonalí?

Absolútna nemožnosť byť dostatočne dokonalí by nás mohla priviesť k zúfalstvu.

Ale to je presne to, čo on chce! Keď zúfame, že budeme niekedy dosť dobrí, keď prestaneme dôverovať vo svoje vlastné zásluhy, potom sa staneme „chudobnými duchom“. A Ježiš, keď začal celú túto kázeň, povedal:

‘„Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. ‘

Matúš 5:3

Začiatkom múdrosti pre nás nie je zavrhnúť tieto učenia ako neplatné pre nás. Platia! Štandardom je „ byť dokonalý “. Keď necháme tento štandard preniknúť do nás a uvedomíme si, že toho nie sme schopní, potom môžeme byť pripravení prijať pomoc, ktorú nám chce poskytnúť , namiesto toho, aby sme sa spoliehali na vlastné zásluhy.

Toto je krok, ku ktorému nás jeho učenie nabáda. Ďalej vidíme, ako Ježiš preukazuje autoritu, ktorú si jeho učenie privlastňovalo.