Živá voda pri Mŕtvom mori

Biblická krajina Izrael sa rozprestiera nad najväčšou fatamorganou na svete a vytvára ilúziu života tam, kde žiadny nie je. To prinútilo jej obyvateľov, aby sa vydali na cestu ľudského hľadania tejto nenahraditeľnej a životodarnej látky – vody. Poskytuje tiež poučné pozadie pre niektoré múdrosti, najdivokejšie nádeje a extravagantné sľuby v Biblii. Tieto sľuby sa vzťahujú aj na vás a ponúkajú život prežitý s uspokojením. Aby sme to však mohli vidieť, musíme vidieť, čo sa kvôli tomu museli naučiť tí, ktorí tam žijú.

Unikátne Mŕtve more

Mŕtve more je najvýznamnejším geografickým útvarom v izraelskej krajine. Nachádza sa v najnižšej nadmorskej výške na Zemi, 431 m pod hladinou mora uprostred púšte. Mať takú krásnu a veľkú vodnú plochu uprostred vyprahnutej krajiny by sa zdalo byť veľkým šťastím pre okolitých obyvateľov. S 35 % obsahom soli je však najväčším trvalým  hypersalinným  jazerom na svete. Preto v ňom neexistuje život – odtiaľ pochádza aj názov Mŕtve more. Túto vodu nemožno piť. Dokonca aj vniknutie trochy do očí a na akékoľvek otvorené rany spôsobuje extrémne podráždenie.

Biblia prvýkrát spomína Mŕtve more v  Abrahámových záznamoch  asi pred 4000 rokmi. Mŕtve more poskytlo pozadie všetkým následným spisovateľom, kráľom a prorokom v biblických dejinách, len pár kilometrov od Jeruzalema. Títo spisovatelia používali  vodu , ktorá bola v tomto regióne nevyhnutnosťou na život a na smrť, na ilustráciu právd o nás samých. Vodu používali ako tému na šírenie sľubov, ktoré nám dali.

Jeremiáš diagnostikuje náš smäd

Jeremiáš žil na konci obdobia kráľov (600 pred n. l.), keď sa izraelskou spoločnosťou šírila korupcia a zlo. Odsudzoval ich zlo, tie isté zlo, ktoré je bežné aj dnes v našich spoločnostiach. Jeremiáš však svoje posolstvo začal týmto.

‘„Dvoch zločinov sa dopustil môj ľud, mňa opustil, prameň živej vody, aby si vykopal cisterny, cisterny popraskané, ktoré neudržia vodu. ‘

Jeremiáš 2:13

Jeremiáš použil vodu ako metaforu, aby im pomohol lepšie pochopiť hriech. Vyhlásil, že sú ako smädní ľudia hľadajúci vodu. Na tom, že sú smädní, nebolo nič zlé. Ale potrebovali piť dobrú vodu. Sám Boh bol tou dobrou živou vodou, ktorá mohla uhasiť ich smäd. Namiesto toho, aby k Nemu prišli, aby uhasil svoj smäd, sa Izraeliti spoliehali na iné zdroje, tie, ktoré presakovali, z ktorých mohli piť. Ale ich pokazené cisterny dlhodobo neudržali vodu a preto boli ešte smädnejší.

Inými slovami, ich hriech vo všetkých jeho mnohých podobách by sa dal zhrnúť ako obrátenie sa k iným veciam okrem Boha, aby uhasili svoj smäd. Ale tieto iné veci by nedokázali uhasiť ich smäd, rovnako ako sa nemožno spoľahnúť na deravý pohár, ktorý by im poskytol neustále osvieženie. V konečnom dôsledku zostali Izraeliti smädní. Zostali im v rukách len ich rozbité cisterny – teda všetky problémy a ťažkosti spôsobené ich hriechmi.  Šalamún, najbohatší a najúspešnejší človek v celých dejinách, majstrovsky opísal úsilie, ktoré podnikol, aby uhasil svoj smäd .

Smädní ľudia v mori zlých vodných zdrojov

Toto výstižne platí aj pre nás dnes, v našej dobe bohatstva, zábavy, sebarealizácie a potešenia. Moderná spoločnosť je zďaleka najbohatšia, najvzdelanejšia, najviac cestovaná, zabávajúca sa, poháňaná šťastím a technologicky vyspelá zo všetkých dob. Ľahko sa uchyľujeme k týmto a ďalším veciam našej doby: pornografii, nezákonným vzťahom, drogám, alkoholu, chamtivosti, peniazom, hnevu, žiarlivosti. Dúfame, že možno tieto veci uspokoja náš smäd. Ale keďže Mŕtve more je prelud, ktorý ukrýva iba sterilnú smrť, aj keď z diaľky vyzerá ako sladká voda, aj toto sú preludy. Nedokážu uhasiť smäd natrvalo a povedú len k smrti.

Jeremiášovo varovanie a Šalamúnove kroniky by nás mali podnietiť k tomu, aby sme si sami položili niekoľko úprimných otázok.

• Prečo v našej modernej dobe, keď sa toľko trápime s depresiou, samovraždami, obezitou, rozvodom, žiarlivosťou, závisťou, nenávisťou a pornografiou?
• Aké „cisterny“ používate na uhasenie smädu? Obsahujú „vodu“?
• Myslíš si, že niekedy dostaneš dosť na to, aby si uhasil svoj smäd? Ak  Šalamúnov smäd nemohol byť uhasený  všetkým, čo získal, ako to urobíš ty?

Ježiš učil o tých istých otázkach a sľúbil, že uhasí náš smäd. Tvrdil, že zastupuje Izrael , a náš záver je tu . Jeho sľub ohľadom vody vyniká najmä vtedy, keď si všimneme, že izraelský národ je svetovým lídrom v oblasti vodných technológií. Dva Izraele ponúkajú smädnému svetu vodu, aj keď rôzneho druhu.

Izrael ponúka svetu skvelú vodu

Kvôli suchým podmienkam  sa Izraelčania museli stať svetovými lídrami v oblasti vodných technológií , ktoré sú nevyhnutné pre ich národné prežitie. Vyvinuli a postavili priemyselné a svetovo popredné odsoľovacie zariadenia na reverznú osmózu, ktoré premieňajú morskú vodu na pitnú vodu. Táto technológia je energeticky účinná a lacnejšia ako iné metódy odsoľovania, ktoré vodu odparujú. Izrael má päť takýchto odsoľovacích zariadení, ktoré mu dodávajú  toľko pitnej vody, že teraz môže doplniť pitnou vodou Galilejské jazero . Krajiny na Blízkom východe podpisujú s Izraelom dohody, aby sa táto vodná technológia mohla pre nich vyvinúť.

Ďalšia  izraelská technológia dokáže vyrobiť pitnú vodu z vlhkosti vo vzduchu . Táto technológia, ktorá začala s pomocou armády v zásobovaní vojakov pitnou vodou, bola rozšírená aj o hasenie „globálneho smädu“. Automobilka Ford nedávno pridala túto technológiu do niektorých svojich zariadení, takže si môžete  dať drink „počas jazdy“ . Spoločnosť SodaStream, ktorá predáva náplne s CO2 so súpravami na karbonizáciu pitnej vody, má globálnu distribúciu, ktorá vám umožňuje „perlivou vodou sa prepracovať k perlivej vode“.

Táto vyprahnutá krajina s Mŕtvym morom sa skutočne stala popredným svetovým lídrom v uhasení smädu sveta.

Izrael ponúka svetu živú vodu

Je teda fascinujúce, že aj druhý Izrael , Ježiš, ponúka svetu vodu – živú vodu. Na pozadí Jeremiášovej diagnózy nášho smädu si zamyslime nad týmto rozhovorom zaznamenaným v evanjeliu.

Ježiš sa rozpráva so Samaritánkou

‘Keď sa Ježiš dozvedel, že farizeji počuli, ako získava a krstí viac učeníkov než Ján, hoci Ježiš sám nekrstil, ale jeho učeníci, opustil Judsko a odišiel znova do Galiley. Musel však prejsť cez Samáriu. Dostal sa tak do samaritánskeho mesta menom Sychar, blízko pozemku, ktorý dal Jákob svojmu synovi Jozefovi. Tam bola Jákobova studňa. Ježiš bol ustatý z cesty, a tak si sadol k studni. Bolo okolo šiestej hodiny . Tu prišla žena zo Samárie nabrať si vody. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!“ Jeho učeníci totiž odišli do mesta nakúpiť potravu. Žena Samaritánka mu na to povedala: „Ako to, že ty, Žid, žiadaš odo mňa, Samaritánky, aby som sa ti dala napiť?“ Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú. Ježiš jej na to povedal: „Keby si vedela o Božom dare a kto je ten, čo ti hovorí: ‚Daj sa mi napiť!‘, ty by si požiadala jeho a on by ti dal živú vodu.“ Žena mu povedala: „Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká; odkiaľ teda vezmeš tú živú vodu? Si azda väčší, ako náš otec Jákob, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on, jeho synovia i jeho dobytok?“ Ježiš jej povedal: „Každý, kto pije z tejto vody, bude opäť smädný. Kto sa však napije z vody, ktorú mu dám ja, nikdy nevysmädne. Ale voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“ Žena mu povedala: „Pane, daj mi tej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť po vodu.“ On jej povedal: „Choď, zavolaj si muža a príď sem!“ Žena mu odpovedala: „Nemám muža.“ Nato jej Ježiš povedal: „Správne si povedala: ‚Nemám muža;‘ lebo si mala piatich mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu.“ Žena mu odpovedala: „Pane, vidím, že si prorok. Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, ale vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa mu treba klaňať.“ Ježiš jej odpovedal: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, pretože spása je zo Židov. Ale prichádza hodina — a už je tu —, keď praví ctitelia budú sa klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Veď aj Otec hľadá takýchto ctiteľov. Boh je Duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa klaňať v Duchu a pravde.“ Žena mu povedala: „Viem, že prichádza Mesiáš, nazývaný Kristus; keď príde on, všetko nám oznámi.“ Ježiš jej povedal: „Ja som to — ten, čo sa rozpráva s tebou.“ Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou, ani jeden však nepovedal: „Čo od nej chceš?“ alebo: „Prečo sa s ňou rozprávaš?“ Žena tam nechala svoj džbán, odišla do mesta a hovorila ľuďom: „Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som urobila! Nebude to Mesiáš?“ Vyšli teda z mesta a prišli k nemu. Medzitým ho učeníci prosili: „Rabbi, jedz!“ On im však povedal: „Ja mám jesť pokrm, o ktorom vy neviete.“ Tu si hovorili učeníci medzi sebou: „Vari mu niekto priniesol jesť?“ Ježiš im povedal: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, čo ma poslal, a dokonať jeho dielo. Vari nehovoríte i vy sami: ‚Ešte štyri mesiace a príde žatva?‘ Hovorím vám, zdvihnite oči a pozrite na polia, že sa už belejú k žatve! Žnec už dostáva mzdu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa rozsievač aj žnec spolu radovali. Lebo v tomto má pravdu príslovie: ‚Jeden rozsieva a druhý žne.‘ Ja som vás poslal žať to, na čom ste nerobili. Iní sa namáhali a vy ste vstúpili do ich práce.“ Mnohí Samaritáni z toho mesta uverili v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: „Povedal mi všetko, čo som urobila.“ Keď teda prišli k nemu Samaritáni, prosili ho, aby ostal u nich. Ostal tam dva dni. A ešte omnoho viac ich uverilo pre jeho slovo. A žene povedali: „Veríme už nie preto, čo si povedala; veď sme sami počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta.“ ‘

Ján 4:1-42

Ježiš ju požiadal o vodu z dvoch dôvodov. Po prvé, bol smädný. Vedel však aj to, že aj ona je smädná, podľa Jeremiášovej diagnózy. Myslela si, že tento smäd dokáže uhasiť vzťahmi s mužmi. Mala teda niekoľko manželov a bola s mužom, ktorý bol jej manželom. Jej susedia ju preto považovali za nemorálnu. To vysvetľuje, prečo išla napoludnie sama po vodu. Dedinské ženy ju nechceli mať so sebou, keď išli za chladného rána k studni, pretože sa odcudzili ostatným dedinským ženám.

Ježiš, nasledujúc Jeremiášov príklad, použil smäd ako tému, aby si uvedomila, že vo svojom živote má hlboký smäd – smäd, ktorý je uhasený. Vyhlásil jej (a nám), že iba on môže nakoniec uhasiť jej vnútorný smäd.

Veriť – Vyznať pravdu

Ježišova ponuka „živej vody“ ju však uvrhla do krízy. Keď jej Ježiš povedal, aby zavolala svojho manžela, zámerne ju provokoval, aby si uvedomila a priznala svoju rozbitú nádrž. Nútil ju, aby sa k tomu priznala. Tomu sa za každú cenu vyhýbame! Radšej skrývame svoje hriechy v nádeji, že ich nikto neuvidí. Alebo si ich racionalizujeme a hľadáme si výhovorky, ale ak chceme zažiť „živú vodu“, musíme byť úprimní a priznať si svoje „rozbité nádrže“, pretože evanjelium sľubuje, že:

‘Kajajte sa a obráťte sa, aby boli zotrené vaše hriechy ‘

Skutky apoštolov 3:19

Z tohto dôvodu Ježiš povedal Samaritánke:

‘Boh je Duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa klaňať v Duchu a pravde.“ ‘

Ján 4:24

Pod pojmom „pravda“ myslel byť pravdivý o sebe, nesnažiť sa skrývať alebo ospravedlňovať svoje chyby. Úžasnou správou je, že Boh „hľadá“ a neodmietne nikoho, kto príde s touto otvorenou úprimnosťou – bez ohľadu na to, čo pil.

Rozptýlenie náboženských hádok

Ale to si vyžaduje úprimnú zraniteľnosť. Zmena témy z nás samých na náboženský spor vytvára perfektné krytie na skrývanie. Svet má vždy veľa prebiehajúcich náboženských sporov. V tom čase existoval náboženský spor medzi Samaritánmi a Židmi ohľadom vhodného miesta uctievania. Zmenou rozhovoru na tento náboženský spor dúfala, že odvedie pozornosť od svojej pretekajúcej cisterny. Teraz mohla svoju zraniteľnosť skryť za náboženstvom.

Ako ľahko a prirodzene robíme to isté – najmä ak sme nábožensky príslušní. Vtedy môžeme posudzovať, v čom sa iní mýlia alebo v čom máme my pravdu. Môžeme ignorovať našu potrebu byť úprimní o svojom smäde.

Ježiš sa do tohto sporu s ňou nezapojil. Trval na tom, že dôležitá je jej úprimnosť o sebe samej v uctievaní. Mohla prísť pred Boha kdekoľvek (pretože On je Duch). Ale predtým, ako mohla prijať jeho „živú vodu“, potrebovala úprimné sebapoznanie.

Rozhodnutie, ktoré musíme všetci urobiť

Takže musela urobiť dôležité rozhodnutie. Mohla sa naďalej skrývať za náboženským sporom, alebo ho možno jednoducho opustiť. Nakoniec sa však rozhodla priznať si svoj smäd – priznať sa. Už sa viac neskrývala. Tým sa stala „veriacou“. Predtým vykonávala náboženské obrady, ale teraz sa ona – a ľudia v jej dedine – stali „veriacimi“.

Stať sa veriacim neznamená len mentálne súhlasiť so správnou náboženskou doktrínou – hoci je to dôležité. Ide o vieru, že Jeho sľubu milosrdenstva sa dá dôverovať, a preto už viac nemáte zakrývať hriech. Toto nám Abrahám ukázal  už dávno – dôveroval sľubu.

Zraniteľné otázky, ktoré si treba položiť

Ospravedlňujete alebo skrývate svoj smäd? Skrývate ho zbožnou náboženskou praxou alebo náboženskou hádkou? Alebo sa vyznávate ? Čo vám bráni vyznať pred naším Stvoriteľom rozbité cisterny, ktoré spôsobujú vinu a hanbu?

Ženina úprimná otvorenosť voči svojej potrebám viedla k pochopeniu Ježiša ako „Mesiáša“ . Po jeho dvojdňovom pobyte ho dedinčania pochopili ako „ Spasiteľa sveta “. Uvedomili si, že Ježiš, ktorý im dal Živú vodu, musí byť aj Pán Boh, pretože bolo napísané:

‘Hospodin, ty si nádej Izraela. Všetci, čo ťa opúšťajú, budú zahanbení. Tí, čo sa vzďaľujú od teba, budú zapísaní do zeme, lebo opustili prameň živej vody — Hospodina. ‘

Jeremiáš 17:13

Dodatok – Mŕtve more ožije

Ježiš sľubuje, že dnes uhasí náš vnútorný smäd živou vodou. Tak aj Biblia sľubuje, že jedného dňa v budúcnosti Mŕtve more, ten všadeprítomný obraz nášho mŕtveho duchovného stavu, bude:

‘Povedal mi: „Táto voda tečie do východnej oblasti a steká k Arabe. Keď sa vleje do mora so slanou vodou, jeho vody sa uzdravia. Každá živá bytosť, ktorá sa hýbe tam, kam príde rieka, bude žiť. Potom bude mnoho rýb, lebo kamkoľvek sa tieto vody dostanú, iné vody sa uzdravia, a bude žiť všetko, k čomu rieka príde. Potom zastanú pri mori rybári od Én-Gedi až po Én-Eglajim. Bude to miesto na sušenie sietí. Bude tu veľmi veľa druhov rýb práve tak ako vo Veľkom mori. ‘

Ezechiel 47:8-10

Toto sa stane, keď

‘V ten deň bude z Jeruzalema vytekať živá voda, polovica do mora na východ a polovica do mora na západ. Tak to bude v lete i v zime. Hospodin bude kráľom nad celou zemou. V ten deň bude jediný Hospodin a jeho meno jediné. ‘

Zachariáš 14:8-9

Biblia predpovedá, že sa Kristus vráti . Keď sa tak stane, vo svojom Kráľovstve premení Mŕtve more na more prekypujúce životom. Tento obraz neplodnej smrti už potom nebude potrebný. Mŕtve more bude presne znázorňovať Živú vodu prúdiacu z dvoch Izraelov , národa aj jeho Mesiáša.

Ďalej vidíme Ježiša, ako učí o investovaní a robí to s protichodnými presvedčeniami .