Vianoce sú považované za hlavný globálny sviatok, ktorý oslavujú národy po celom svete. Vianočné oslavy sú plné hudby, jedla, ozdôb a darčekov – hoci presný spôsob oslavy sa v jednotlivých národoch líši. V historickom jadre však Vianoce oslavujú narodenie chudobného židovského chlapca, ktorý sa narodil pred niečo vyše 2000 rokmi.
Jedinečná podstata Vianoc sa stáva ironickou, keď si uvedomíme, že tí ľudia, ktorí sa vianočným oslavám vyhýbajú, sú Židia; práve tí ľudia, z ktorých sa narodil tento židovský chlapec, ktorí túto tradíciu založili. Už len táto zaujímavosť robí vianočný príbeh hodným skúmania, čo tu aj urobíme.
Židovský príbeh o narodení: Lepší ako Santa Claus
Takmer všetky postavy, ktoré tvoria drámu okolo narodenia tohto chlapca, boli Židia. Jeden z dvoch historikov, ktorí tento príbeh zdokumentovali, bol tiež Žid.
Intriga, napätie a oslava okolo narodenia tohto židovského dieťaťa, ktoré zaznamenal židovský Lévita, vykresľujú neskoršie vianočné doplnky ako Santa Claus, Severný pól a škriatkovia v Santove dielni v porovnaní s tým bledým dojmom.
Lévi, známy aj ako Matúš, chcel, aby sme si boli istí, že chlapček, o ktorom písal, bol Žid. Preto začal svoju správu touto vetou – prvou vetou v jeho evanjeliu a v Novom zákone.
‘Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávida, syna Abraháma. ‘
Matúš 1:1
Nielenže bol synom Abraháma, ako všetci Židia, ale bol aj potomkom slávneho kráľa Dávida! Aká iná téma by mohla vyvolať väčšie očakávanie? Určite nie Santa Claus.
Rozprávanie o Ježišovom narodení
Aké boli okolnosti Ježišovho narodenia? Matúš nám to opisuje pozoruhodne podrobne.
‘S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Skôr však, ako sa zišli, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jej muž Jozef bol však spravodlivý a nechcel ju verejne vystaviť hanbe. Rozhodol sa teda tajne ju prepustiť. Keď o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávida, neboj sa prijať Máriu, svoju ženu. Veď to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on zachráni svoj ľud z jeho hriechov.“ Toto všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal prostredníctvom proroka: Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami . Keď Jozef precitol zo spánku, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku. Nepoznal ju však, kým neporodila syna, ktorému dal meno Ježiš.’
Matúš 1:18-25
Panenské narodenie
Matúš nás rýchlo privádza do hlbokej kontroverzie, pretože nám s istotou hovorí, že Mária bola panna, keď porodila. Lukáš, ďalší pisateľ evanjelia, poskytuje o tejto udalosti ďalšie podrobnosti.
‘V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta menom Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi menom Jozef, z domu Dávida. Meno panny bolo Mária. Keď vošiel k nej, povedal: „Raduj sa, milosti plná! Pán s tebou.“ Ona sa zarazila nad jeho rečou a rozmýšľala, čo je to za pozdrav. Anjel pokračoval: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Hľa, počneš, porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký. Bude sa volať synom Najvyššieho a Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida. Bude kraľovať nad Jákobovým domom naveky a jeho kráľovstvu nebude konca.“ Mária odpovedala anjelovi: „Ako sa to stane? Veď ja nepoznám muža.“ Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a zatôni ťa moc Najvyššieho, a preto aj dieťa bude sväté a bude nazvané ‚Boží Syn‘. ‘
Lukáš 1:26-35
Prekvapivo, rabínske židovské zdroje odhaľujú svoju vieru v panenské počatie . Téma panenstva siaha až k Adamovi a Eve , jeho zázračná povaha je predznamenaná Izákovým narodením .
Lukášove podrobnosti o Ježišovom narodení
Lukáš pokračuje v opise udalostí Ježišovho narodenia:
‘V tých dňoch cisár Augustus vydal príkaz vykonať súpis ľudu na celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď v Sýrii vládol Kyrenios. A všetci sa šli dať zapísať — každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazareta do Judska, do Dávidovho mesta Betlehema, lebo pochádzal z domu a rodu Dávida, aby sa zapísal so svojou snúbenicou Máriou, ktorá bola v požehnanom stave. Kým sa tam zdržiavali, nadišiel čas jej pôrodu. A porodila svojho prvorodeného syna. Zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo v útulku pre nich nebolo miesta. ‘
Lukáš 2:1-7
Pastieri pri Ježišovom narodení
‘V tom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli na poli a strážili svoje stádo. Zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach. Ale anjel im povedal: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude radosťou pre všetkých ľudí, lebo v Dávidovom meste sa vám dnes narodil Spasiteľ, Kristus Pán. Toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ Odrazu sa s anjelom zjavilo množstvo nebeských zástupov, ktoré chválili Boha a volali: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom, ktorých on miluje .“ Len čo sa anjeli vrátili do neba, pastieri sa rozhodli: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa tam stalo — čo nám oznámil Pán.“ Poponáhľali sa a našli Máriu, Jozefa a dieťatko uložené v jasliach. Keď to uvideli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. Všetci, čo to počuli, čudovali sa tomu, čo im rozprávali pastieri. Ale Mária si všetky tie slová zachovala vo svojom srdci a premýšľala o nich. Pastieri sa potom vrátili, oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané. ‘
Lukáš 2:8-20
Mudrci navštevujú Betlehem
Návšteva mudrcov je zvyčajne zahrnutá v príbehu o narodení Ježiša. Matúš píše:
‘Keď sa za čias kráľa Herodesa v judskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci z východu. Pýtali sa: „Kde je ten práve narodený židovský kráľ? Videli sme totiž na východe jeho hviezdu a prišli sme sa mu pokloniť.“ Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a s ním aj celý Jeruzalem. Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vypytoval sa ich, kde sa má narodiť Mesiáš . Odpovedali mu: „V judskom Betleheme, tak ako to napísal prorok: A ty, Betlehem, v judskej krajine, vôbec nie si najmenší medzi judskými poprednými mestami, lebo z teba vyjde vládca, ktorý bude pásť môj ľud, Izrael.“ Vtedy Herodes zavolal potajomky mudrcov a dôkladne sa ich vypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. Poslal ich do Betlehema a povedal: „Choďte a podrobne zistite všetko o tom dieťati. Keď ho nájdete, oznámte mi to, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť.“ ‘
Matúš 2:1-8
Mudrci našli malého Ježiška
‘Oni vypočuli kráľa a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe , išla pred nimi, až zastala nad miestom, kde bolo dieťatko. Keď uvideli hviezdu, naplnila ich veľmi veľká radosť. Vošli do domu, uvideli dieťatko s jeho matkou Máriou. Padli na zem a klaňali sa mu. Otvorili svoje klenotnice a obetovali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. ‘
Matúš 2:9-11
Nežidovský mudrc prichádza zďaleka, aby sa stretol s „kráľom Židov“. Medzitým vládnucu židovskú elitu na čele s Herodesom Veľkým „znepokojuje“ správa o narodení ich kráľa. Toto predvída vzorec, ktorý pretrváva posledných 2000 rokov.
Ježišov príchod cez židovskú šošovku
V skutočnosti Ježišovo vianočné rozprávanie o narodení pokračuje v príbehu, ktorý ho zobrazuje ako archetyp Žida, ktorý požehná všetky národy – vrátane mňa a teba. Pred dvoma tisíckami rokov, počnúc príbehom Abraháma (v roku 2000 pred n. l.), Boh sľúbil
‘Požehnám tých, čo teba žehnajú a tých, čo tebe zlorečia, prekľajem. V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme.“ ‘
Genezis 12:3
To viedlo Abraháma k púti do Zasľúbenej zeme v starobe. Avšak, kým sa mu narodil syn Izák, uplynulo mnoho rokov . Izákovo narodenie počas Abrahámovho stého roku bolo rovnako zázračné ako Ježišovo panenské narodenie. Ježišovo narodenie odzrkadľuje Izákovo, aby zdôraznilo túto archetypálnu židovskú úlohu.
Znovu vyjadrené židovskými prorokmi
Nádej na budúce požehnanie pre všetky národy nabrala o stáročia neskôr rozhodujúci zvrat, keď Boh prostredníctvom proroka Izaiáša (700 pred Kr.) vyzval všetky národy, aby:
‘Počúvajte ma, ostrovy, dávajte pozor, národy zďaleka. Hospodin ma povolal od materského lona, od života matky ma volal mojím menom. ‘
Izaiáš 49:1
Boh potom predstavil svojho prichádzajúceho „služobníka“ ako Izrael , archetyp alebo stelesnenie židovského národa.
‘Povedal mi: „Si môj služobník, Izrael, tebou sa oslávim.“ ‘
Izaiáš 49:3
Aby priniesol toto požehnanie všetkým národom (pohanom)
‘Povedal: „To je málo, že si mojím služobníkom, aby si povzniesol Jákobove kmene a priviedol späť zachránených Izraela. Ustanovujem ťa za svetlo národov, aby si bol mojou spásou až do končín zeme.“ ‘
Izaiáš 49:6
Ale zároveň by tento sluha zostal zvláštne odporný svojmu vlastnému národu.
‘Takto Hospodin, vykupiteľ Izraela, jeho Svätý hovorí opovrhnutému, národmi odvrhnutému otrokovi panovníkov: „Králi to uvidia a vstanú, kniežatá sa sklonia kvôli Hospodinovi, ktorý je verný, kvôli svätému Izraela, ktorý ťa vyvolil.“ ‘
Izaiáš 49:7
Vianoce odhaľujú dvojité naplnenie tohto „požehnania“, keďže národy na celom svete oslavujú Vianoce, zatiaľ čo Ježišov vlastný ľud ho neuznáva.
Navyše, mnohí z nás v národoch už nechápu význam Ježiša ani jeho poslania. Možno si ho pripomíname na Vianoce, ale inak zostáva len kultúrnym pozostatkom európskej predvedeckej éry.
Skúmanie Ježiša cez jeho židovskú optiku
Možno časť problému súvisí s národmi v kresťanstve, ktoré už nevnímajú Ježiša zo židovskej perspektívy. Keď Matúš a Lukáš začali rozprávať o jeho narodení, štyri evanjeliá pokračovali v tomto čisto židovskom zobrazení Ježiša.
Evanjeliá tak navrhujú odvážnu hypotézu, že Ježiš stelesňuje celý izraelský národ. Z ich pohľadu je Ježiš archetypom, hlavným plánom, naplnením alebo zavŕšením Izraela.
Môže však táto hypotéza nájsť podporu?
Aký to pre nás znamená rozdiel?
Skúmanie Ježiša cez túto židovskú optiku robí jeho osobu a poslanie živými, skutočnými a osobne relevantnými, a nie vyblednutými a vzdialenými, ako sa to mnohým z nás zdá. Ježiš vyniká v kontexte Božieho plánu. Môžeme sa s ním tak zaoberať spôsobom, ktorý ho robí veľkým a živým, akým bol pre svojich súčasníkov – čo nám umožňuje pochopiť, čo znamená jeho sľúbené „požehnanie“ a „svetlo pre národy“.
Takže pokračujeme v skúmaní Ježiša cez židovskú optiku. Preskúmame súvislosť medzi jeho narodením a narodením prvého Izraelitu – Izáka , čo naznačuje Ježišovu úlohu v jeho národe. Potom pokračujeme v jeho detskom úteku za prežitím, ilustrovanom v príbehu Anny Frankovej , a ďalej rozvíjame jeho úlohu požehnať všetkých ľudí.