Category: for dutch

Posted on

What is the History of the Jewish People?

Jews are one of the most ancient peoples in the world. The Bible, ancient historians outside the Bible, as well as archeology, all record their history. We have more facts about their history than that of any other nation. We will use this information to summarize their history.  To make the history of the Israelites (an Old Testament word for the Jewish people) easier to follow, we will use timelines.

Abraham: The Jewish Family Tree Begins

The timeline starts with Abraham. God promised that through him God would bless all nations. Then God tested him in the symbolic sacrifice of his son Isaac.  This was a sign pointing to Jesus by marking the future location of his sacrifice.  God then named Isaac’s son Israel.  The timeline continues in green when Israel’s descendants were slaves in Egypt. This period began with Joseph, son of Israel (the genealogy was: Abraham -> Isaac -> Israel (also known as Jacob) -> Joseph). He led the Israelites to Egypt, where later on the Egyptians enslaved them.

bible timeline with abraham and moses in history
Living in Egypt as slaves of Pharoah

Moses: The Israelites become a Nation under God

Moses led the Israelites out of Egypt by the Passover Plague, which destroyed Egypt and allowed the Israelite Exodus from Egypt to the land of Israel. Before he died, Moses announced Blessings and Curses on the Israelites (when the timeline goes from green to yellow).  God would bless their obedience but curse them if they did not obey. These Blessings & Curses would follow the Jewish people ever after.

bible historical timeline from Abraham to david
Self-Rule as a confederation of Tribes with no king and no capital

For several hundred years the Israelites lived in their land but they did not have a King, nor did they have the capital city of Jerusalem. However, with King David at 1000 BCE this changed.

historical timeline Living with Davidic Kings ruling from Jerusalem
Kings of David ruling from Jerusalem

David establishes a Royal Dynasty at Jerusalem

David conquered Jerusalem and made it his capital city. He received the promise of a coming ‘Christ’. From that time on the Jewish people waited for the ‘Christ’ to come.  His son Solomon, rich and famous, succeeded him and built the First Jewish Temple on Mount Moriah in Jerusalem. The descendants of King David continued to rule for about 400 years. This was the period of Israelite glory – they had the promised Blessings.  They were a powerful nation; had an advanced society, rich culture, and a magnificent Temple. The timeline shows this period in aqua-blue (1000 – 600 BCE).

But the Old Testament also describes their growing corruption during this time.  Many prophets in this period warned the Israelites that the Curses of Moses would come if they did not repent. But the Isralite nation ignored their warnings.  During this time the Israelites divided into two separate kingdoms. There was the northern Kingdom of Israel or Ephraim, and the southern Kingdom of Judah. This is like Koreans today, one people split in two countries – North and South Korea.

The First Jewish Exile to Babylon

Finally around 600 BCE the Curses happened. Nebuchadnezzar, a powerful Babylonian King came just like Moses had predicted 900 years before when he wrote in his Curse:

The Lord will bring a nation against you from far away, from the ends of the earth, like an eagle swooping down, a nation whose language you will not understand, 50 a fierce-looking nation without respect for the old or pity for the young. 51 They will devour the young of your livestock and the crops of your land until you are destroyed. They will leave you no grain, new wine or olive oil, nor any calves of your herds or lambs of your flocks until you are ruined. 52 They will lay siege to all the cities throughout your land until the high fortified walls in which you trust fall down. They will besiege all the cities throughout the land the Lord your God is giving you.

Deuteronomy 28: 49-52)

Nebuchadnezzar conquered Jerusalem, burned it, and destroyed the Temple that Solomon had built. He then exiled the Israelites to Babylon. This fulfilled the predictions of Moses that:

Just as it pleased the Lord to make you prosper and increase in number, so it will please him to ruin and destroy you. You will be uprooted from the land you are entering to possess.

64 Then the Lord will scatter you among all nations, from one end of the earth to the other. There you will worship other gods—gods of wood and stone, which neither you nor your ancestors have known.

Deuteronomy 28:63-64
jewish historical timeline Conquered and exiled to Babylon
Conquered and exiled to Babylon

So for 70 years, the period shown in red, the Israelites lived as exiles outside the land promised to Abraham and his descendants. The term Jews began in this period in reference to their foremost tribe Judah.

Return from Exile under the Persians

After their exile, the Persian Emperor Cyrus conquered Babylon and Cyrus became the most powerful person in the world. He permitted the Jews to return to their land.

jewish historial timeline Living in the Land as a part of Persian Empire
Living in the Land as a part of Persian Empire

However they were no longer an independent country, they were now a province in the Persian Empire.  This continued for 200 years, shown in pink in the timeline. During this time the Jews rebuilt the Jewish Temple (known as the 2nd Temple) and the city of Jerusalem.  Though the Persians permitted the Jews to return to the land of Israel, many remained abroad in exile.

The period of the Greeks

Then Alexander the Great conquered the Persian Empire and made the Israelites a province in the Greek Empires for another 200 years. The timeline shows this period in dark blue.

jewish historical timeline Living in the Land as part of Greek Empires
Living in the Land as part of Greek Empires

The Period of the Romans

Then the Romans defeated the Greek Empires and they became the dominant world power. The Jews again became a province in this Empire. The timeline shows this period in light yellow. This is the time when Jesus lived.  This explains why there are Roman soldiers in the gospels. The Romans ruled the Jews in Israel during the life of Jesus.

jewish historical timeline Living in the Land as part of Roman Empire
Living in the Land as part of Roman Empire

The Second Jewish exile under the Romans

From the time of the Babylonians (586 BCE) the Jews had not been independent. A succession of other empires ruled them.  The Jews resented this and they revolted against Roman rule. The Romans came and destroyed Jerusalem (70 CE), and burned down the 2nd Temple. Then they deported the Jews as slaves across the Roman Empire. This was the second Jewish exile. With the vastness of the Roman Empire the Jews eventually scattered around the whole world.

Jerusalem and Temple destroyed by Romans in 70 AD. Jews sent into world-wide exile
Jerusalem and Temple destroyed by Romans in 70 AD. Jews sent into world-wide exile

This is how the Jewish people lived for almost 2000 years, dispersed in foreign lands and never totally accepted there. In these different nations they regularly suffered great persecutions.  This persecution of the Jews was particularly true in Europe.  From Spain, in Western Europe, to Russia the Jews lived often in a dangerous situations in these kingdoms.  Jews emigrated to India and Kaifeng, China to escape these persecutions.  The Curses of Moses back in 1500 BCE were accurate descriptions of how they lived.

… Among those nations you will find no repose, no resting place for the sole of your foot. There the Lord will give you an anxious mind, eyes weary with longing, and a despairing heart.

Deuteronomy 28:65

God gave the Curses against the Israelites to make peoples ask:

All the nations will ask: “Why has the Lord done this to this land? Why this fierce, burning anger?”

Deuteronomy 29:24

And the answer:

And the answer will be: “It is because this people abandoned the covenant of the Lord, the God of their ancestors, the covenant he made with them when he brought them out of Egypt. 26 They went off and worshiped other gods and bowed down to them, gods they did not know, gods he had not given them. 27 Therefore the Lord’s anger burned against this land, so that he brought on it all the curses written in this book. 28 In furious anger and in great wrath the Lord uprooted them from their land and thrust them into another land, as it is now.”

Deuteronomy 29: 25-28

The timeline below shows this 1900 year period as a long red bar.

Historical Timeline of the Jews - featuring their two periods of exile
Historical Timeline of the Jews – featuring their two periods of exile

Note that the Jewish people went through two periods of exile. But the second exile was much longer than the first exile. an the first exile.

The 20th Century Holocaust

The persecutions against the Jews peaked when Hitler, through Nazi Germany, tried to exterminate all the Jews living in Europe. Six million Jews lost their lives in what today we know as the Holocaust. Hitler almost succeeded but he was defeated and a remnant of Jews survived.

Modern Re-birth of Israel

The fact that there were people who self-identified as ‘Jews’ after thousands of years without a homeland was remarkable. During this period the Jews even lost their native language, Hebrew. But this allowed the final words of Moses, written down 3500 years ago, to come true.  In 1948 the world, through the United Nations, saw the incredible re-birth of the modern state of Israel. This fulfilled what Moses had written centuries before regarding how their exile would end.

then the Lord your God will restore your fortunes[a] and have compassion on you and gather you again from all the nations where he scattered you. 4 Even if you have been banished to the most distant land under the heavens, from there the Lord your God will gather you and bring you back. 5 He will bring you to the land that belonged to your ancestors, and you will take possession of it. He will make you more prosperous and numerous than your ancestors.

Deuteronomy 30:3-5

The Jews established their modern state of Israel in spite of great opposition. Most of the surrounding nations waged war against Israel in 1948 … in 1956 … in 1967 and again in 1973. Israel, a very small nation, was sometimes at war with five nations at the same time. Yet not only did Israel survive, but her territory increased. In the 1967 Six-Day War, Israel regained Jerusalem, her historic capital city David had founded 3000 years ago.  The creation of the state of Israel, and the consequences of these wars, has created one of the most difficult geo-political tensions of our world today.

As Moses predicted (explored further here), the re-birth of Israel created an impetus for Jews to return to Israel.  Per Moses’ blessing they are being ‘gathered’ from the most ‘distant lands’ and being brought ‘back’.  Moses wrote that both Jews and non-Jews should note the implications.

Posted on

Pobočka: Pomenovaný stovky rokov pred jeho narodením

Videli sme, ako Izaiáš použil obraz Vetvy . Prichádzal „on“ z padlej dynastie Dávida, ktorý mal múdrosť a moc. Potom Jeremiáš pokračoval vyhlásením, že táto vetva bude známa ako samotný PÁN (starozákonné meno pre Boha).

Zachariáš pokračuje Vetva

Zachariáš v časovej osi dejín

Prorok Zachariáš žil v roku 520 pred Kristom, tesne po tom, čo sa židovský ľud vrátil do Jeruzalema zo svojho prvého vyhnanstva v Babylone . V tom čase židovský národ obnovoval svoj zničený chrám. Veľkňaz bol vtedy muž menom Joshua a znovu začal prácu kňazov. Zachariáš, prorok, spolupracoval so svojím kolegom Jozuom, veľkňazom, pri vedení židovského ľudu. Tu je to, čo Boh – prostredníctvom Zachariáša – povedal o tomto Jozuovi:

8Počúvaj teda, veľkňaz Jošua, ty aj tvoji druhovia, čo sedia pred tebou, lebo títo muži sú znamením. Pozri, privádzam svojho sluhu, zvaného Výhonok. 9Hľa, tu je kameň, ktorý som položil pred Jošuu: jeden kameň a na ňom sedem očí. Ja vyryjem naň znak,‘ znie výrok Hospodina zástupov, ‚a odstránim vinu tejto krajiny za jediný deň.

Zachariáš 3:8-9

Pobočka ! Zachariáš, ktorý začal Izaiáš pred 200 rokmi a pokračoval Jeremiášom o 60 rokov skôr, pokračuje ďalej s ‘Pobočkou’. Aj tu Boh nazýva ratolesť ‘ môj služobník ‘. Určitým spôsobom bol veľkňaz Jozua v Jeruzaleme v roku 520 pred Kristom, kolega Zachariáša, „symbolom“ tejto prichádzajúcej pobočky. 

Ale ako?

Hovorí, že v ‘jedinom dni’ budú hriechy odstránené PÁNOM. Ako by sa to stalo?

Pobočka: Spojenie kňaza a kráľa

11a vezmi striebro a zlato. Urob korunu a polož ju na hlavu veľkňaza Jošuu, syna Jocadáka. 12Povedz mu: ‚Takto hovorí Hospodin zástupov: Pozri, muž, ktorého meno je Výhonok, vyrastie na svojom mieste a vybuduje Hospodinov chrám. 13On vybuduje Hospodinov chrám, poctia ho slávou a bude sedieť a panovať na svojom tróne; kňaz bude pri jeho tróne a medzi oboma bude zhoda.

Zachariáš 6:9

Zaznelo ku mne slovo Pánovo:…

11a vezmi striebro a zlato. Urob korunu a polož ju na hlavu veľkňaza Jošuu, syna Jocadáka. 12Povedz mu: ‚Takto hovorí Hospodin zástupov: Pozri, muž, ktorého meno je Výhonok, vyrastie na svojom mieste a vybuduje Hospodinov chrám. 13On vybuduje Hospodinov chrám, poctia ho slávou a bude sedieť a panovať na svojom tróne; kňaz bude pri jeho tróne a medzi oboma bude zhoda.

Zachariáš 6:11-13

Oproti predchádzajúcemu precedensu mal Jozua, veľkňaz v Zachariášových dňoch, symbolicky obliecť kráľovskú korunu ako ratolesť . (Pamätajte, že Joshua bol „symbol vecí, ktoré prídu“). Joshua, veľkňaz, nasadením koruny prorokoval budúce spojenie kráľa a kňaza do jednej osoby. Táto prichádzajúca pobočka bude kňazom na Kráľovom tróne. Okrem toho Zachariáš napísal, že „Jozua“ bolo meno odbočky . čo to malo znamenať?

Meno ‘Joshua’ je meno ‘Ježiš’

Zhrnuli sme tu príslušné podrobnosti prekladu Biblie potrebné na ďalšie pochopenie. Pôvodná hebrejská Biblia bola preložená do gréčtiny v roku 250 pred Kristom a nazývala sa Septuaginta alebo LXX. Videli sme, ako Septuaginta urobila titul ‘Kristus’ známym . Tu sledujeme rovnakú analýzu pre „Joshua“.

joshuajesus-diagram
‘Joshua’ = ‘Ježiš’. Obidve pochádzajú z hebrejského názvu „Yhowshuwa“

Joshua je hebrejský prepis pôvodného hebrejského mena „Yhowshuwa“ . Kvadrant č. 1 ukazuje, ako Zachariáš napísal „Joshua“ ako „Yhowshuwa“ v hebrejčine v roku 520 pred Kristom. Učenci prepisujú hebrejské „Yhowshuwa“ v moderných prekladoch Biblie (#1->#3). „Yhowshuwa“ v hebrejčine je to isté ako Joshua v moderných jazykoch, ako je angličtina. Ale keď bola Septuaginta preložená z hebrejčiny do gréčtiny v roku 250 pred Kristom, Yhowshuwa bol prepísaný do Iesous (#1 -> #2). „Yhowshuwa“ v hebrejčine je to isté ako Iesous v gréčtine. Keď učenci prekladajú grécky Nový zákon do moderných jazykov (ako je angličtina), Iesous sa prepíše na „Ježiš“ (#2 -> #3).   Iesous je v gréčtine to isté ako Ježiš .

Ľudia nazývali Ježiša „ Yhowshuwa “, keď s ním hovorili po hebrejsky. Ale pisatelia gréckeho Nového zákona napísali jeho meno ako „Iesous“ . Bolo to presne tak, ako to meno napísala grécka starozákonná Septuaginta. V novozákonných prekladoch dnešných moderných jazykov (#2 -> #3) je ‘ Iesous ‘ prepísané na známe ‘Ježiš’.  

Takže meno: ‘Yhowshuwa’ = ‘Ježiš’ = ‘Joshua’ .

Meno „Ježiš“ prechádza gréckym prechodným krokom a „Jozua“ pochádza priamo z hebrejčiny.  

Stručne povedané, Ježiš Nazaretský a veľkňaz Jozua z roku 520 pred Kristom mali rovnaké meno. V ich rodnej hebrejčine sa volali „Yhowshuwa“ , ale v gréčtine sa obaja volali „Iesous“ . 

Pobočkou je Ježiš Nazaretský

Teraz dáva Zachariášovo proroctvo zmysel. V roku 520 pred Kristom predpovedal, že meno budúcej odbočky bude „Ježiš “. Pritom ukázal priamo na Ježiša Nazaretského.

Ježiš Nazaretský je známy aj mimo evanjelií. Židovský Talmud , Josephus a všetci ostatní historici pisatelia Ježiša , priatelia aj nepriatelia, ho vždy označovali ako „Ježiš“ alebo „Kristus“. Takže jeho meno nebolo vymyslené v evanjeliách. Ale Zachariáš predpovedal svoje meno 500 rokov predtým, ako žil.

Slúžil ako kňaz…

Tento prichádzajúci Ježiš by podľa Zachariáša zjednotil rolu Kráľa a Kňaza. Čo robili kňazi? V mene ľudí prinášali Bohu obete na odčinenie hriechov. Kňaz obetou prikrýval hriechy ľudu. Podobne aj prichádzajúca Odnož „ Ježiš“ mala priniesť obeť, aby PÁN mohol „odstrániť hriech tejto krajiny v jednom dni“. Toto bol deň, keď Ježiš ponúkol seba ako obeť.

Zatiaľ čo je známy ako Kristus

Teraz pomyslite na život Ježiša Nazaretského. Určite tvrdil, že je kráľ – v skutočnosti Kráľ. Toto znamená „ Kristus “. Ale to, čo robil, kým bol na zemi, bolo v skutočnosti kňazské. Kňaz priniesol v mene ľudu prijateľné obete. Ježišova smrť bola tiež obetou Bohu v náš prospech. Jeho smrť bola teda v jeho kňazskej úlohe. Vo svojej smrti splnil všetky požiadavky ako kňaz, aj keď ho väčšina pozná ako „Krista“ alebo Kráľa. Vo svojom vzkriesení ukázal svoju moc a autoritu nad smrťou. Spojil obe roly dokopy.

Pobočka, tá, ktorú Dávid dávno nazval ‘Kristus’ , je Kňaz-Kráľ. Je pozoruhodné, že prorok Zachariáš zapísal svoje meno do proroctva viac ako 500 rokov pred svojím narodením.

Proroci potom predpovedali, kedy príde Kristus. Ďalej sa na to pozrieme .

Posted on

Znamenie vetvy: Znovuzrodený mŕtvy peň

Ježiš mal kritikov, ktorí spochybňovali jeho autoritu. Odpovedal im tak, že ukázal na prorokov, ktorí prišli predtým, a tvrdil, že predpovedali jeho život. Tu je jeden príklad, keď Ježiš povedal svojim kritikom:

39Skúmate Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život, a práve ony svedčia o mne.

Ján 5:39

Inými slovami, Ježiš tvrdil, že bol prorokovaný v Starom zákone, ktorý ho predbehol o stovky rokov. Starozákonní proroci tvrdili, že ich spisy inšpiroval Boh. Keďže žiadny človek nemôže s istotou predpovedať stovky rokov do budúcnosti, Ježiš to tvrdil ako dôkaz, aby si overil, či skutočne prišiel podľa Božieho plánu alebo nie. Pomocou tohto testu môžeme zistiť, či Boh existuje a či hovorí. Starý zákon, nezmenený a starší ako Ježiš o stovky rokov , je nám k dispozícii, aby sme si túto istú otázku sami preskúmali a zvážili.

Najprv nejaká recenzia. Už začiatok Starého zákona naznačoval Ježišov príchod . Potom Abrahámova obeta predpovedala miesto, kde mal byť Ježiš obetovaný, zatiaľ čo Veľká noc predpovedala deň v roku, kedy sa to stane . Videli sme, že Žalm 2 inauguroval titul ‘Kristus’, aby predpovedal prichádzajúceho Kráľa. Tým sa to však neskončilo. Neskorší proroci predložili ďalšie prorocké témy. Izaiáš (750 pred n. l.) začal tému, ktorú neskôr rozvinuli proroci – tému prichádzajúcej odbočky .

Izaiáš a ratolesť

Obrázok nižšie zobrazuje Izaiáša v historickej časovej osi s niektorými ďalšími pisateľmi Starého zákona.

isaiah-in-timeline
Izaiáš zobrazený v historickej časovej osi. Žil v období vlády Dávidových kráľov

Časová os ukazuje, že Izaiáš napísal svoju knihu v období Dávidovej kráľovskej dynastie (1000 – 600 pred Kristom). V tom čase (asi 750 pred Kristom) bola dynastia a kráľovstvo skorumpované. Izaiáš prosil, aby sa Kráľovia vrátili späť k Bohu a praxi a duchu mojžišovského zákona . Ale Izaiáš vedel, že Izrael nebude činiť pokánie. Tak tiež prorokoval jej zničenie a zánik kráľovskej dynastie.

Použil špecifickú metaforu alebo obraz pre kráľovskú dynastiu, pričom ju zobrazil ako veľký strom. Tento strom mal vo svojom koreni Jesseho, otca kráľa Dávida. Na Jesseho začala dynastia Dávidom a od jeho nástupcu Šalamúna strom ďalej rástol a rozvíjal sa.

Izaiáš použil obraz dynastie ako stromu

Najprv strom, potom peň, potom konár

Izaiáš napísal, že Boh čoskoro vyrúbe túto „stromovú“ dynastiu a zredukuje ju na peň. Takto začal obraz stromu, ktorý potom zmenil na hádanku pňa a konára:

1Z Izajovho pňa vzíde ratolesť

a z jeho koreňov vyrastie výhonok.

2Spočinie na ňom duch Hospodina,

duch múdrosti a rozumu,

duch rady a sily,

duch poznania a Hospodinovej bázne.

Izaiáš 11:1-2

Dynastia zobrazená ako Stump of Jesse – otec Dávida

K vyrúbaniu tohto „stromu“ došlo asi 150 rokov po Izaiášovi, okolo roku 600 pred Kristom. Potom Babylončania dobyli Jeruzalem a odvliekli jeho ľud do vyhnanstva (červené obdobie na časovej osi vyššie) . Jesse bol otcom kráľa Dávida, a tak bol koreňom Dávidovej dynastie. „Jesseho peň“ bol teda metaforou nadchádzajúceho rozbitia Dávidovej dynastie.

Vetva: Príchod ‘ho’ od Dávida s múdrosťou

Strieľajte z Jesseho mŕtveho pňa

Ale toto proroctvo sa pozeralo aj ďalej do budúcnosti, než len na zrezanie kráľov. Izaiáš predpovedal, že „peň“ bude vyzerať mŕtvy, ako to robia pne. Napriek tomu sa jedného dňa v ďalekej budúcnosti z toho pňa vynorí výhonok, známy ako Vetva . Niektoré stromy majú túto schopnosť vysielať výhonky z pňov. Izaiáš použil tento prirodzený proces, aby nám pomohol predstaviť si, ako príde Odnož . Izaiáš hovorí o tejto vetve ako o „jeho“ , takže Izaiáš hovorí o konkrétnom mužovi, ktorý pochádza z Dávidovej línie po páde dynastie. Tento muž by mal také vlastnosti múdrosti, moci a vedomostí, že by na ňom spočíval samotný Duch Boží.

Ježiš … ‘on’ od Dávida, ktorý má múdrosť

Ježiš vyhovuje požiadavke prísť „z pňa Izaiho“, keďže Izai a Dávid boli jeho predkami . To, čo robí Ježiša veľmi nezvyčajným, je múdrosť a pochopenie, ktoré mal. Jeho dôvtip, rozvaha a prehľad v jednaní s oponentmi a žiakmi odvtedy stále imponujú kritikom aj nasledovníkom. Jeho moc v evanjeliách prostredníctvom zázrakov je nepopierateľná. Človek sa môže rozhodnúť im neveriť; ale nemožno ich ignorovať. Ježiš zodpovedá vlastnostiam výnimočnej múdrosti a moci, o ktorej Izaiáš predpovedal, že jedného dňa príde z tejto vetvy .

Jeremiáš a Vetva

Izaiáš položil týmto proroctvom znamenie v histórii. Tým sa to však neskončilo. Jeho smerovník je len prvým z niekoľkých znamení. Jeremiáš, žijúci asi 150 rokov po Izaiášovi, keď bola Dávidova dynastia skutočne vyrúbaná pred jeho očami, napísal:

5„Hľa, prídu dni,“ znie výrok Hospodina,

„že vzbudím Dávidovi spravodlivý výhonok.

Bude panovať ako kráľ,

bude si múdro počínať

a v krajine bude konať podľa práva.

6Za jeho dní Júda dosiahne spásu,

Izrael bude bývať v bezpečí.

Toto je meno, ktorým sa budú volať:

‚Hospodin je naša spravodlivosť.‘

Jeremiáš 23: 5-6

Jeremiáš rozširuje tému odbočky o Dávidovej dynastii, ktorú začal Izaiáš pred 150 rokmi. Pobočka bude kráľom, ktorý bude vládnuť. Ale presne toto hovorí proroctvo Žalmu 2 o prichádzajúcom Synovi Božom / Kristovi / Mesiášovi . Je možné, že ratolesť a Boží Syn sú jedno a to isté?

Vetva: Hospodin, naša spravodlivosť

Ale ako sa má volať táto pobočka ? Bol by nazývaný ‘PÁN’, ktorý bude aj ‘našou’ (to je – my ľudia) Spravodlivosť . Ako sme videli u Abraháma, problémom pre ľudí je, že sme „skazení“ , a preto potrebujeme „spravodlivosť“. Jeremiáš tu pri opise Vetvy naznačuje, že v budúcnosti ľudia dostanú svoju potrebnú „spravodlivosť“ od PÁNA – samotného YHWH. (YHWH je meno pre Boha v Starom zákone). Ale ako by sa to dalo urobiť? Zachariáš vypĺňa ďalšie podrobnosti, keď sa ďalej rozvíja o Prichádzajúcej vetve . Dokonca predpovedá meno Ježiš – na ktoré sa pozrieme ďalej.

Posted on

Was Jesus the son of a virgin from the line of David?

We saw that ‘Christ’ is an Old Testament title.  Let us now look at this question: was Jesus of Nazareth that ‘Christ’ predicted in the Old Testament?

From the Line of David

David, author of Psalms, shown in Historical Timeline

Psalm 132 in the Old Testament, written 1000 years before Jesus lived, contained a specific prophecy.  It said:

10 For the sake of your servant David,
do not reject your anointed one.

11 The Lord swore an oath to David,
a sure oath he will not revoke:
“One of your own descendants
I will place on your throne….
13 For the Lord has chosen Zion…,
17 “Here I will make a horn grow for David
and set up a lamp for my anointed one.  (Psalm 132:10-17)

Long before Jesus, the Psalms predicted that God’s anointed one (i.e. ‘Christ’) would come from David.  This is why the gospels show Jesus to be in David’s genealogy. They want us to see that Jesus fulfills this prophecy.

The New Testament begins with this right from its first verse.

This is the genealogy of Jesus the Messiah the son of David, the son of Abraham:

Matthew 1:1

Was Jesus really from the line of David?

But how do we know that they did not just make up the genealogies to get a ‘fulfillment’?  They were sympathetic to Jesus and so perhaps wanted to exaggerate the truth.

When trying to find out what really happened, it helps to have the testimony of hostile witnesses.  A hostile witness was on-hand to see the facts but does not agree with the overall belief. So such a witness has motive for refuting testimony that might be false.  Suppose there was a car accident between persons A and B.  Both blame each other for the accident – so they are hostile witnesses.  Person A says that he saw person B texting just before the accident, and person B admits this. Then we could assume that this part of the dispute is true since person B has nothing to gain agreeing to this point.

In the same way, looking at records of hostile historical witnesses can help us determine what really happened with Jesus.  New Testament scholar Dr. FF Bruce studied Jewish Rabbi references to Jesus in the Talmud and Mishnah.  He noted the following comment about Jesus:

Ulla said: Would you believe that any defence would have been so zealously sought for him (i.e. Jesus)?  He was a deceiver and the All-merciful says: ‘You shall not spare him neither shall you conceal him’[Deut 13:9]  It was different with Jesus for he was near to the kingship”  p. 56

FF Bruce makes this remark about that rabbinical statement:

The portrayal is that they were trying to find a defence for him (an apologetic note against Christians is detected here).  Why would they try to defend one with such crimes?  Because he was ‘near to the kingship’ i.e. of David.  p. 57

In other words, hostile Jewish rabbis did not dispute the Gospel writers’ claim that Jesus was from David.  They did not accept Jesus’ claim to ‘Christ’ and opposed the Gospel claims about him. But they still admitted that Jesus was in the royal family of David.  So we know that the Gospel writers did not simply make that up to get a ‘fulfillment’.  Even the hostile witnesses agree on this point.

Was he Born of a Virgin?

The possibility remains that Jesus fulfilled this prophesy simply ‘by chance’.  There were also others from the Royal family.  But being born of a virgin!  There is no possibility that this could happen ‘by chance’.  It is either:

  1. A misunderstanding,
  2. A fraud, or
  3. A miracle – no other option is open.

The Genesis account of Adam hinted at a coming virgin birth. In the New Testament, Luke and Matthew clearly state that Mary conceived Jesus while she was a virgin.  Matthew also claimed that this was a fulfillment of a prophecy from Isaiah (ca 750 BCE) which said:

Therefore the Lord himself will give you a sign: The virgin will be with child and will give birth to a son, and will call him Immanuel (i.e. ‘God with us’)

Isaiah 7:14 (and quoted in Matthew 1:23 as a fulfillment)

Perhaps this was just a misunderstanding.  The original Hebrew הָעַלְמָ֗ה (pronounced haalmah), translated ‘virgin’, can also mean ‘young maiden’, i.e. a young unmarried woman.  Perhaps that is all that Isaiah meant to say, long ago in 750 BCE.  With a religious need on the part of Matthew and Luke to venerate Jesus they misunderstood Isaiah to mean ‘virgin’ when Isaiah had really meant ‘young woman’.  Add the unfortunate pregnancy of Mary before her marriage, and it developed into ‘divine fulfillment’ in the birth of Jesus.

The Witness of the Septuagint

Many people have advanced explanations somewhat like this. One cannot refute this because it is impossible to prove whether someone was a virgin or not.  But that explanation is too simplistic.  Jewish rabbis translated the Hebrew Old Testament into Greek around 250 BCE. This Greek translation of the Old Testament was called The Septuagint. So two hundred fifty years before Jesus lived Jewish rabbis wrote down their interpretation of Isaiah 7:14. How did these Jewish rabbis translate Isaiah 7:14 from the Hebrew into Greek?  Did they translate it as ‘young woman’ or ‘virgin’? Many people seem to know that the original Hebrew הָעַלְמָ֗ה can mean either ‘young woman’ or ‘virgin’. But few bring up the witness of the Septuagint which translates it as παρθένος  (pronounced parthenos), which specifically means ‘virgin’. 

In other words, the leading Jewish rabbis in 250 BCE, over two hundred years before Jesus’ birth, understood the Hebrew Isaiah prophecy to mean ‘virgin’.  The Gospel writers or by early Christians did not invent the virgin birth.  It was in Jewish thinking long before Jesus came.

The Rabbis knew what virgin entailed

Why would leading Jewish rabbis in 250 BCE make such a fantastic translation prophesying a virgin having a son? If you think it is because they were superstitious and unscientific, let’s think again. People in that time were farmers.  They knew how breeding worked.  Hundreds of years before the Septuagint Abraham knew that after a certain age came menopause and then childbearing was impossible. No, rabbis in 250 BCE did not know modern chemistry and physics, but they understood how animals and people reproduced. They would have known it was impossible to have a virgin birth.  But they did not shrink back and translate it as ‘young woman’ in the Septuagint. No, they stated it in black and white that a virgin would have a son.

Mary’s Context

Now consider the fulfillment part of this story.  No one can prove that Mary was a virgin. But remarkably, she was in the only and very brief stage of life where it could remain an open question.  This was an age of large families.  Families with ten children were common.  Given that, what was the chance that Jesus would be the oldest child?  Because if he had had an older brother or sister then we would know for certain that Mary was not a virgin.  In our day when families have about 2 children it is a 50-50 chance, but back then it was closer to a 1 in 10 chance.  The chance was 9 out of 10 that the virgin ‘fulfillment’ should just be dismissed by the simple fact that Jesus had an older sibling. But against the odds he didn’t.

Now add the remarkable timing of Mary’s engagement onto this.  If she had been married even for a few days, the virgin ‘fulfillment’ could again simply be dismissed.  On the other hand, if she became pregnant while not yet engaged she would not have had a fiance to care for her.  In that culture, as a pregnant but single woman she would have had to remain alone – if she had been allowed to live.

It is these remarkable and unlikely ‘coincidences’ that make the virgin birth impossible to disprove that strikes me.  These coincidences are not expected. Rather they show a sense of balance and timing as if a Mind were arranging events with plan and intent.

Witness of the rabbinical Writings

If Mary had been married before Jesus was born or if Jesus had older siblings, then hostile Jewish witnesses would surely have pointed that out.  Instead, it seems that, once again, they agree with the gospel writers on this point.  FF Bruce notes while explaining how rabbinical writings mention Jesus.

Jesus is referred to in rabbinical literature as Jesus ben Pantera or Ben Pandira.  This might mean ‘the son of the panther’.  The most probable explanation is that it is a corruption of parthenos, the Greek word for ‘virgin’ and arose from Christian references to him as a son of a virgin   (p57-58)

Today, as Jesus’ time, there is hostility to Jesus and the claims of the gospel.  Then, as now, there was significant opposition to him.  But the difference is that back then there were also witnesses, and as hostile witnesses they did not refute some basic points that they could definitely  refute, if these points had been made up or been in error.

Posted on

Moses’ Farewell Speech: History marching to the beat of its drum

Moses’ Blessings & Curses in Deuteronomy

Moses lived about 3500 years ago and he wrote the first five books of the Bible. We call them the Pentateuch or the Torah. His fifth book, Deuteronomy, contains his last proclamations made just before he died. These were his Blessings to the people of Israel – the Jews, but also his Curses.  Moses wrote that these Blessings and Curses would shape history. All peoples, not just by the Jews, should pay attention to them. So he wrote this for you and me to think about. The complete Blessings and Curses are here. I summarize the main points below.

Timeline with Moses. The Blessings and Curses given just before he died.

The Blessings of Moses

Moses began by describing the blessings that the Israelites would receive if they obeyed The Law.  He gave the law in the earlier books and they included the Ten Commandments.  The blessings were from God and would be so great that all other nations would recognize His blessing. The outcome of these blessings would be that:

Then all the peoples on earth will see that you are called by the name of the Lord, and they will fear you.

Deuteronomy 28:10

… and the Curses

However, if the Israelites failed to obey the Commands then they would receive Curses that would match and mirror the Blessings. The other nations would see these Curses so that:

You will become a thing of horror, a byword and an object of ridicule among all the peoples where the LORD will drive you.

Deuteronomy 28:37

And the Curses would extend through history.

They will be a sign and a wonder to you and your descendants forever.

Deuteronomy 28:46

But God warned that the worst part of the Curses would come from other nations.

The LORD will bring a nation against you from far away, from the ends of the earth, like an eagle swooping down, a nation whose language you will not understand, a fierce-looking nation without respect for the old or pity for the young. They will devour the young of your livestock and the crops of your land until you are destroyed … until you are ruined. They will lay siege to all the cities throughout your land until the high fortified walls in which you trust fall down. They will besiege all the cities throughout the land.

Deuteronomy 28:49-52

It would go from bad to worse.

You will be uprooted from the land you are entering to possess. Then the LORD will scatter you among all nations, from one end of the earth to the other. … Among those nations you will find no repose, no resting place for the sole of your foot. There the LORD will give you an anxious mind, eyes weary with longing, and a despairing heart.

Deuteronomy 28:63-65

God established these Blessings and Curses by a covenant (an agreement) between Him and the Israelites:

You are standing here in order to enter into a covenant with the Lord your God, a covenant the Lord is making with you this day and sealing with an oath, 13 to confirm you this day as his people, that he may be your God as he promised you and as he swore to your fathers, Abraham, Isaac and Jacob. 14 I am making this covenant, with its oath, not only with you 15 who are standing here with us today in the presence of the Lord our God but also with those who are not here today.

Deuteronomy 29:12-15

In other words this covenant would be binding on the children, or future generations. In fact God directed this covenant at future generations – both Israelite and foreigner.

Your children who follow you in later generations and foreigners who come from distant lands will see the calamities that have fallen on the land and the diseases with which the Lord has afflicted it. The whole land will be a burning waste of salt and sulfur—nothing planted, nothing sprouting, no vegetation growing on it. It will be like the destruction of Sodom and Gomorrah, Admah and Zeboyim, which the Lord overthrew in fierce anger. All the nations will ask: “Why has the Lord done this to this land? Why this fierce, burning anger?”

Deuteronomy 29:22-24

And the answer will be:

And the answer will be: “It is because this people abandoned the covenant of the Lord, the God of their ancestors, the covenant he made with them when he brought them out of Egypt. 26 They went off and worshiped other gods and bowed down to them, gods they did not know, gods he had not given them. 27 Therefore the Lord’s anger burned against this land, so that he brought on it all the curses written in this book. 28 In furious anger and in great wrath the Lord uprooted them from their land and thrust them into another land, as it is now.”

Deuteronomy 29:25-28

Did The Blessings and Curses happen?

Nothing neutral about them. The Blessings were delightful, but the Curses were utterly severe. However, the most important question we can ask is: ‘Did they happen?’ The answer is not hard to find. Much of the Old Testament is the record of the history of the Israelites and from that we can see what happens in their history. Also we have records outside the Old Testament, from Jewish historians like Josephus, Graeco-Roman historians like Tacitus and we have found many archeological monuments. All of these sources agree and paint a consistent picture of the Israelite or Jewish history. Review the summary of this history, given through the building of a timeline here.  Read it and assess for yourself if the Curses of Moses came to pass.

The Conclusion to Moses’ Blessings and Curses

But this Farewell Speech of Moses did not end with the Curses. It continued. Here is how Moses final conclusion.

When all these blessings and curses I have set before you come on you and you take them to heart wherever the LORD your God disperses you among the nations, and when you and your children return to the LORD your God and obey him with all your heart and with all your soul according to everything I command you today, then the LORD your God will restore your fortunes and have compassion on you and gather you again from all the nations where he scattered you. Even if you have been banished to the most distant land under the heavens, from there the LORD your God will gather you and bring you back. He will bring you to the land that belonged to your ancestors, and you will take possession of it. He will make you more prosperous and numerous than your ancestors

Deuteronomy 30:1-5

After Moses, successive writers in the Old Testament continued with this promise that he first stated. There would be a restoration after the Curses.  These later writers made bold, troubling and detailed predictions. Together they make an astounding set of predictions that are happening today.

Posted on

Čo je desať prikázaní? čo učia?

Mojžiš napísal prvých päť kníh Biblie. Tieto knihy opisujú zrod izraelského národa pred tisíckami rokov . Mojžišovým poslaním bolo zrodiť tento národ, aby sa stal svetlom pre okolité národy. Začal tým, že vyviedol Izraelitov (alebo Židov) z otroctva v Egypte prostredníctvom záchrany známej ako Pesach . Na Pesach Boh oslobodil Izraelitov spôsobom, ktorý poukázal na budúce vyslobodenie pre celé ľudstvo . 

Mojžiš na časovej osi. Desať prikázaní bolo daných za jeho života.

Mojžišova výzva však nebola len vyviesť Izraelitov z egyptského otroctva. Jeho mandátom bolo tiež viesť ich k novému spôsobu života. Takže päťdesiat dní po Veľkej noci ich Mojžiš viedol na horu Sinaj, kde dostali Zákon.

Hora Sinaj

Aké príkazy teda dostal Mojžiš? Celý zákon bol dosť dlhý, so 613 špecifickými príkazmi. Ale Mojžiš najprv dostal súbor špecifických 90ot kameňa, známych ako Desať prikázaní . Toto Desatoro tvorilo súhrn Zákona – morálne predpoklady pred všetkými ostatnými. Desať prikázaní (niekedy nazývaných aj Desatoro) je Božou aktívnou mocou, ktorá nás privádza k pokániu . To je to, čo skúmame v tomto článku.

Časť All Souls Deuteronomy, ktorá obsahuje najstaršiu zachovanú kópiu Desatera
Autor neznámy, fotografia Shai Halevi, Public domain, prostredníctvom Wikimedia Commons

Desatoro prikázaní

Tu je desať prikázaní tak, ako ich Boh napísal na kameň. Potom ich Mojžiš zaznamenal v knihe Exodus v Biblii.

1Boh hovoril všetky tieto slová: 2„Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otrokov. 3Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! 4Neurobíš si modlu ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! 5Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť, lebo ja som Hospodin, tvoj Boh, Boh žiarlivý, ktorý trestá viny otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia tých, čo ma nenávidia, 6ale milosť preukazujem tisícom tých, čo ma milujú a zachovávajú moje prikázania.

7Nevyslovíš meno Hospodina, svojho Boha, nadarmo, lebo Hospodin nenechá bez trestu toho, kto nadarmo vysloví meno Hospodina, svojho Boha!

8Pamätaj na sobotný deň, že ho máš svätiť!

9Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu. 10Siedmy deň je sobota pre Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý je v tvojich bránach. 11Veď Hospodin za šesť dní utvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, a v siedmy deň odpočíval. Preto Hospodin požehnal sobotný deň a posvätil ho.

12Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil v krajine, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Boh!

13Nezabiješ!

14Nescudzoložíš!

15Nepokradneš!

16Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu.

17Nebudeš túžiť po dome svojho blížneho a nebudeš túžiť ani po manželke svojho blížneho, ani po jeho sluhovi, ani jeho slúžke, ani jeho volovi, ani jeho oslovi; ani po ničom, čo patrí tvojmu blížnemu!“

Exodus 20:1-17

Štandard Desatora

Dnes niekedy zabúdame, že to boli príkazy , nie návrhy alebo odporúčania. Ale do akej miery máme poslúchať tieto príkazy? Nasledujúci verš prichádza tesne pred odovzdaním Desatora:

3Mojžiš vystúpil k Bohu. Hospodin ho oslovil z vrchu a povedal mu: „Toto povieš domu Jákoba a oznámiš synom Izraela:

Exodus 19:3

 5Ak teda budete pozorne počúvať môj hlas a budete zachovávať moju zmluvu, budete mojím osobným vlastníctvom medzi všetkými národmi, lebo celá zem je moja.

Exodus 19:5

Mojžiš zaznamenal nasledujúce tesne po odovzdaní Desatora.

7Potom vzal knihu zmluvy a nahlas z nej čítal ľudu, ktorý vyhlásil: „Poslušne splníme všetko, čo povedal Hospodin.“

Exodus 24:7

Desať príkazov – nie viacnásobný výber

Zamyslime sa nad týmto. Niekedy na školských skúškach učitelia dávajú viacero otázok (napríklad 20). Potom však vyžadujú, aby študenti odpovedali len na niektoré otázky. Študenti si môžu napríklad vybrať ľubovoľných 15 otázok z 20, na ktoré budú odpovedať. Každý študent by si vybral 15 najjednoduchších otázok, na ktoré by mal odpovedať. Týmto spôsobom učiteľ uľahčuje skúšku.

Mnoho ľudí zaobchádza s Desatorom rovnakým spôsobom. Myslia si, že Boh po tom, čo dal desať prikázaní, myslel: „Skús šesť ľubovoľných z týchto desiatich prikázaní“. Myslíme si to, pretože si inštinktívne predstavujeme Boha, ako balansuje medzi našimi „dobrými skutkami“ a našimi „zlými skutkami“. Ak naše dobré zásluhy prevážia alebo zrušia naše zlé nedokonalosti, dúfame, že to postačí na získanie Božej priazne. Alebo možno aspoň dostať priepustku do neba. Z rovnakého dôvodu sa mnohí z nás snažia získať náboženské zásluhy náboženskými aktivitami. Tieto často zahŕňajú; chodiť do kostola, mešity alebo chrámu, modliť sa, postiť sa a dávať peniaze chudobným. Dúfajme, že tieto činy vyvážia časy, keď neposlúchame jedno z desiatich prikázaní.

Poctivé čítanie Desatora však ukazuje, že takto to Boh nedal. Ľudia majú poslúchať a dodržiavať VŠETKY príkazy – stále. Úplné ťažkosti pri dosiahnutí tohto cieľa prinútili mnohých rebelov proti desiatim prikázaniam. Známy ateista Christopher Hitchens zaútočil na desať prikázaní z tohto dôvodu:

 “…potom prichádzajú štyri známe ‘shalt not’, ktoré jednoznačne zakazujú zabíjanie, cudzoložstvo, krádeže a falošné svedectvo. Nakoniec je tu zákaz chamtivosti, zakazujúci túžbu po ‘svojich susedoch’… majetku. … Namiesto odsúdenia zlých činov je tu čudne formulované odsúdenie nečistých činov od ľudí od nečistých, ale zbytočných si vyžaduje odpočinok… uvažovať o nich je priveľa… Ak Boh skutočne chcel, aby sa ľudia zbavili takýchto myšlienok, mal si dať väčší pozor na vynájdenie iného druhu. Christopher Hitchens. 2007. Boh nie je veľký: Ako náboženstvo všetko kazí. S.99-100

Christopher Hitchens

Prečo dal Boh desať prikázaní?

Ale myslieť si, že Boh môže prijať viac ako 50 % námahy, alebo že Boh urobil chybu, keď požadoval nemožné, je nepochopením účelu Desatora. Boh nám dal desať prikázaní, aby nám pomohol identifikovať naše problémy.

Ilustrujme si to na príklade. Predpokladajme, že ste tvrdo spadli na zem a veľmi si poranili ruku. Nie ste si však istí vnútorným poškodením. Je kosť v ruke zlomená alebo nie? Neviete, či sa to zlepší, alebo či potrebujete sadru na ruku. Takže urobíte röntgenový snímok ruky a röntgen odhalí skutočnú situáciu. Áno, skutočne si zlomil kosť v ruke. Uzdravuje röntgen vašu ruku? Je vaša ruka lepšia vďaka röntgenu? Nie, tvoja ruka je stále zlomená. Teraz však  viete  , že je skutočne zlomený a musíte naň nasadiť sadru, aby sa zahojila. Röntgen problém nevyriešil, skôr ho  odhalil  , takže ho teraz môžete správne liečiť.

Príkazy odhaľujú hriech

Podobne nám Boh dal desať prikázaní, aby sme mohli vidieť problém hlboko v nás, náš hriech. Hriech  znamená „minúť“ cieľ  toho, čo Boh od nás očakáva v tom, ako sa správame k druhým, k sebe a k Bohu. Hovorí to Biblia

2Hospodin hľadí z neba na ľudí,

díva sa, či je aspoň niekto rozumný,

kto hľadá Boha.

3Všetci poblúdili, všetci sa zvrhli,

niet nikoho, kto by konal dobro,

niet ani jediného.

Žalmy 14:2-3)

Všetci máme tento vnútorný kaziaci problém hriechu . Je to také vážne, že Boh hovorí o našich „dobrých skutkoch“ (od ktorých dúfame, že odstránia naše hriechy):

6Nikto nevzýva tvoje meno,

neprebúdza sa, aby sa pripútal k tebe,

lebo si pred nami skryl svoju tvár

a nechal si nás v moci našich vín.

Izaiáš 64:6

Naša spravodlivá zásluha v náboženských obradoch alebo pri pomoci druhým sa počíta len ako „špinavé handry“, keď sa porovnávajú s našimi hriechmi.

Ale namiesto toho, aby sme si uvedomili svoj problém, máme tendenciu porovnávať sa s ostatnými. Tým sa meriame s nesprávnym štandardom. Prípadne sa niektorí viac usilujú získať náboženské zásluhy. Iní sa vzdajú a žijú len pre potešenie. Preto Boh ustanovil desať prikázaní, aby:

20 Pretože zo skutkov Zákona nebude pred ním ospravedlnený nijaký človek. Veď zo Zákona pochádza poznanie hriechu.

Rimanom 3:20

Skúmať naše životy a vidieť naše hriechy proti štandardu Desatora je ako pozerať sa na röntgen, aby sme videli zlomenú kosť v ruke. Desať prikázaní náš problém „nerieši“. Namiesto toho jasne odhalia problém, takže prijmeme nápravu, ktorú nám Boh poskytol. Namiesto pokračovania v sebaklame nám Zákon umožňuje vidieť samých seba presne.

Boží dar daný v pokání

Prostriedkom, ktorý Boh poskytol, je dar odpustenia hriechov. Daruje ho zadarmo smrťou a zmŕtvychvstaním Ježiša Krista. Tento článok to vysvetľuje podrobnejšie. Boh nám jednoducho dáva tento dar života, ak dôverujeme Jeho dielu alebo mu veríme.

16 však vieme, že človek nie je ospravedlnený zo skutkov podľa Zákona, ale iba vierou v Krista Ježiša. Aj my sme uverili v Ježiša Krista, aby sme boli ospravedlnení z viery v Krista, a nie zo skutkov podľa Zákona, lebo zo skutkov podľa Zákona nebude nikto ospravedlnený.

Galaťanom 2:16

Môže nám byť daná spravodlivosť ako  Abrahámovi, ktorý bol ospravedlnený pred Bohom . Vyžaduje si to však, aby sme  činili pokánie . Činiť pokánie znamená „zmeniť zmýšľanie“ a zahŕňa odvrátenie sa  od hriechu  a  obrátenie sa k Bohu  a  Daru  , ktorý ponúka. Ako vysvetľuje Biblia:

19Kajajte sa a obráťte sa, aby boli zotrené vaše hriechy

Skutky apoštolov 3:19

Sľub pre teba a mňa je, že ak budeme činiť pokánie a obrátime sa k Bohu, naše hriechy nám nebudú započítané. Namiesto toho dostaneme Život.

Tá prvá Veľká noc a Abrahámova skúška odhalili Boží podpis v Jeho pláne pre nás. Podobne aj konkrétny deň, keď Boh dal Mojžišovi Desatoro, poukazuje na príchod Ducha Božieho, aby v nás prebýval. Prebývajúci Duch Svätý nám dáva schopnosť nasledovať Boha spôsobom, ktorý sami nedokážeme.

Posted on

Konečné odpočítavanie – sľúbené na začiatku

Pozreli sme sa na to, ako ľudstvo upadlo zo svojho prvého vytvoreného štátu . Biblia nám hovorí, že Boh mal plán založený na prísľube, ktorý dal na začiatku dejín.

Biblia – naozaj knižnica

© Jorge Royan /www.royan.com.ar/CC BY-SA 3.0

Najprv niekoľko faktov o Biblii. Biblia je zbierka kníh napísaných mnohými autormi. Napísanie všetkých týchto kníh od začiatku do konca trvalo viac ako 1500 rokov. To robí Bibliu viac ako knižnicu a odlišuje ju od iných Veľkých kníh. Keby knihy Biblie napísal len jeden autor alebo skupina, ktorá sa navzájom poznala, neprekvapila by nás jej jednota. Ale stovky a dokonca tisíce rokov oddeľujú rôznych autorov Biblie. Títo spisovatelia pochádzajú z rôznych krajín, jazykov a sociálnych postavení. Ale ich posolstvá a predpovede sa spájajú navzájom a s historickými faktami zaznamenanými mimo Biblie.  Najstaršie kópie kníh Starého zákona (knihy pred Ježišom), ktoré dodnes existujú, pochádzajú z roku 200 pred Kristom . Existujúce kópie Nového zákona pochádzajú z roku 125 nl a neskôr.

Zasľúbenie evanjelia v záhrade

Na samom začiatku Biblie vidíme príklad toho, ako Biblia predpovedá budúcnosť. Hoci zaznamenáva Počiatok, bol napísaný s ohľadom na Koniec. Tu vidíme zasľúbenie, keď Boh konfrontuje Satana (ktorý mal podobu hada ) s hádankou tesne po tom, čo spôsobil Pád ľudstva .

15Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou,

medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom;

ono ti rozšliape hlavu, ty mu však zraníš pätu!“

Genezis 3:15

Môžete vidieť, že je to prorocké podľa „vôle“, ktorá sa opakuje v budúcom čase. Text konkrétne identifikuje päť rôznych postáv. Sú to:

  1. Ja = Boh
  2. ty = had alebo Satan
  3. Žena
  4. Potomok ženy
  5. Potomok hada alebo Satana

The Promise predpovedá, aký vzťah budú mať tieto postavy v budúcnosti. Diagram znázorňuje ich budúce vzťahy.

Vzťahy medzi postavami zobrazenými v Promise
Vzťahy medzi postavami v Promise

Nehovorí, kto je „žena“. Ale Boh spôsobí, že Satan aj žena budú mať „potomstvo“. Medzi týmito potomkami a medzi ženou a Satanom bude „nepriateľstvo“ alebo nenávisť. Satan ‚udrie do päty‘ ženského potomstva. Ale potomstvo ženy ‚rozdrví hlavu‘ Satana.

Kto je potomstvo ? – „on“

Urobili sme niekoľko postrehov, teraz niekoľko dedukcií. Pretože „potomok“ ženy je „on“, môžeme niektoré možnosti zahodiť. 

Ako „on“ potomok nie je „ona“, a teda nemôže byť ženou. 

Ako „on“ potomok nie je „oni“. To vylučuje skupinu ľudí, rasu, tím alebo národ. V rôznych časoch a rôznymi spôsobmi si ľudia mysleli, že „oni“ vyriešia ľudskú situáciu . Ale potomstvo, ktoré je „on“, nie je skupinou ľudí, či už ide o národ alebo ľudí určitého náboženstva, ako u hinduistov, budhistov, kresťanov alebo moslimov.

Ako „on“ je potomok osobou a nie „to“. Potomstvo nie je filozofia, učenie, politický systém alebo náboženstvo – keďže toto všetko je „to je“. Takéto „to“ by bolo našou preferovanou voľbou na nápravu korupcie , pretože ľudia stále vymýšľajú nové systémy a náboženstvá. Boh mal na mysli niečo iné – „on“ – jediného muža. Tento ‘on’ by rozdrvil hlavu Satana.

Všimnite si, čo nie je povedané. Boh nehovorí, že toto potomstvo bude pochádzať od ženy a muža, ale iba od ženy. To je obzvlášť nezvyčajné, pretože Biblia takmer vždy zaznamenáva iba synov, ktorí prichádzajú cez otcov. Niektorí považujú Bibliu za sexistickú, pretože iba zaznamenáva otcov synov. Ale tu je to inak – neexistuje prísľub potomka („on“) od muža. Hovorí len, že od ženy príde potomok, bez zmienky o mužovi .

Oveľa neskorší Prorok stavia na tomto Zasľúbení

O stovky rokov neskôr starozákonný prorok dodal nasledovné:

14Preto sám Pán vám dá znamenie: Hľa, panna

Izaiáš 7:14

Viac ako 700 rokov po Izaiášovi sa Ježiš narodil (Nový zákon hovorí) z panny – naplnenie Izaiáša. Ale predvída tento text Ježiša aj tak skoro – hneď na začiatku ľudských dejín? Toto sa hodí k potomkovi ako „on“, nie „ona“, „oni“ alebo „to“. Z tohto pohľadu, ak si prečítate hádanku, dáva zmysel.

Ježiš sa narodil v judejskom Betleheme
Internetový archív obrázkov kníh, Bez obmedzení, cez Wikimedia Commons

‘Strike his Heel’??

Ale čo to znamená, že had by si udrel „pätu“? Jeden rok som pracoval v džungli Kamerunu. Vo vlhkom teple sme museli nosiť hrubé gumené čižmy, pretože hady ležali vo vysokej tráve a udreli by vám nohu – pätu – a zabili by vás. Po tom zážitku z džungle mi to dávalo zmysel. Ten ‘on’ by zničil Satana, hada. Ale ‘on’ by bol pri tom zabitý. To predznamenáva víťazstvo získané Ježišovou obetou .

„Žena“ – dvojitý význam

Ak sa teda tento prísľub na počiatku týka Ježiša, potom by tou ženou bola panna, ktorá ho porodila – Mária. Ale je tu aj druhý význam. Všimnite si, ako iný starozákonný prorok hovorí o Izraeli.

a prehovorím k jej srdcu.

17Tam jej dám vinice a údolie Achór ako bránu nádeje

a odtiaľ mi odpovie ako v dňoch svojej mladosti,

ako vtedy, keď vychádzala z Egypta.

18V ten deň,“

znie výrok Hospodina,

„bude ma volať: ‚Môj muž,‘

a nebude ma viac volať: ‚Môj Baal‘.

19Odvrátim mená baalov od jej úst,

viac nebudú spomínaní menom.

20Vtedy uzavriem zmluvu s divou zverou,

nebeským vtáctvom a plazmi zeme.

Luk a meč, teda boj, odstránim zo zeme

a usadím ich v bezpečí.

Ozeáš 2:17-20

Izrael je v Biblii označovaný ako manželka PÁNA – žena. Potom, posledná kniha v Biblii, opisuje konflikt, ktorým táto žena prejde so svojím nepriateľom

1Na nebi sa ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd. 2Bola tehotná, kričala v pôrodných bolestiach a mukách. 3Ukázalo sa aj iné znamenie na nebi: Hľa, veľký ohnivočervený drak, ktorý mal sedem hláv a desať rohov, na hlavách sedem diadémov. 4Jeho chvost zmietol tretinu nebeských hviezd a zhodil ich na zem. Drak sa postavil pred ženu, ktorá mala rodiť, aby zožral jej dieťa, len čo ho porodí. 5A porodila syna, chlapca, ktorý má železnou berlou vládnuť nad všetkými národmi. Jej dieťa však bolo uchvátené k Bohu a k jeho trónu. 6Žena utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto, aby ju tam živili tisícdvestošesťdesiat dní.

7Na nebi sa strhol boj. Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi; aj drak a jeho anjeli bojovali. 8No neobstáli a nebolo už pre nich miesto v nebi. 9Veľký drak, starý had, ktorý sa volá diabol a satan, zvodca celého sveta, bol zvrhnutý na zem a s ním boli zvrhnutí aj jeho anjeli. 10Nato som počul mohutný hlas z neba:

„Teraz nastala spása a moc

i kráľovstvo nášho Boha

a vláda jeho Pomazaného,

lebo bol zvrhnutý žalobca našich bratov,

ten, čo na nich dňom i nocou žaloval pred naším Bohom.

11Ale oni nad ním zvíťazili pre Baránkovu krv

a pre slovo svojho svedectva

a nemilovali svoj život tak, aby sa zľakli smrti.

12Preto radujte sa, nebesia,

aj vy, čo v nich bývate.

Beda však zemi i moru,

pretože diabol zostúpil k vám

veľmi nazlostený,

lebo vie, že má málo času.“

13Keď drak videl, že bol zvrhnutý na zem, prenasledoval ženu, ktorá porodila chlapca. 14Ale tej žene boli dané dve krídla veľkého orla, aby mohla letieť do pustatiny na svoje miesto, kde skrytá pred hadom bude živená čas a časy a pol času. 15Had vychrlil za ženou zo svojej tlamy vodu ako rieku, aby ju rieka strhla. 16Ale zem žene pomohla. Otvorila svoje ústa a pohltila rieku, ktorú drak vychrlil zo svojej tlamy. 17Drak sa na ženu nahneval a odišiel bojovať proti ostatným z jej potomstva, ktorí zachovávajú Božie prikázania a držia sa Ježišovho svedectva.

Zjavenie Jána 12: 1-17

Keďže Ježiš bol Žid, je zároveň potomkom Márie, ženy, a Izraela, ženy. Sľub sa splnil obojstranne. Staroveký had je v nepriateľstve s Izraelom , „ženou“, a vyhlásil mu vojnu. To vysvetľuje jedinečné problémy, ktorými Židia trpeli počas svojej dlhej histórie, a to bolo predpovedané na samom začiatku.

Potomok hada?

Ale kto je toto potomstvo Satana ? V poslednej knihe Biblie, mnoho strán a tisíce rokov po zasľúbení v Genesis, predpovedá prichádzajúcu osobu. Všimnite si popis:

8Šelma, ktorú si videl, bola, a nie je, ale má vystúpiť z priepasti a pôjde do záhuby. Obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané v knihe života od založenia sveta, budú sa čudovať, keď uvidia šelmu, pretože bola, a nie je, ale zasa príde. 9Kto je múdry, tu má vysvetlenie: Sedem hláv je sedem vrchov, na ktorých žena sedí; a aj sedem kráľov:

Zjavenie Jána 17:8-9

Toto opisuje boj medzi potomkom ženy a Satanovým potomkom. Prvýkrát je však zjavený v Zasľúbení Genezis, na samom začiatku Biblie, s podrobnosťami doplnenými neskôr. Odpočítavanie do posledného zápasu medzi Satanom a Bohom sa začalo už dávno v záhrade. Mohlo by vás to skoro prinútiť si myslieť, že história je skutočne jeho príbeh.

Biblické rozprávanie pokračuje

Dráma toho dňa týmto sľubom nekončí. Boh ich potom obliekol, pohyb plný symbolického významu .

Biblická správa potom hovorí o kataklizmickej potope , ktorá zničila takmer celé ľudstvo, po ktorej nasledoval vznik rôznych jazykov a rás . Po týchto udalostiach Boh urobil svoj prvý krok, aby splnil vyššie uvedené zasľúbenie. Urobil to tak, že zavolal muža, aby sa vydal na dlhú cestu.