Toto je stránka o Dobrej správe – posolstve, ktoré ovplyvnilo váš život. Na vrchole Rímskej ríše príchod Dobrej správy obrátil svet hore nohami. Táto správa natoľko zmenila svet tej doby, že naše životy dnes, či už si to uvedomujeme alebo nie, boli ňou radikálne ovplyvnené. Viedla k vytvoreniu kníh (namiesto zvitkov) , slov oddelených medzerami, interpunkcie, veľkých a malých písmen, univerzít, nemocníc a dokonca aj sirotincov.

Ale ešte zásadnejšie je, že táto správa hlboko zmenila spôsob, akým ľudia vnímali seba, ostatných, život, smrť a Boha. Dobrá správa bola známa ako Evanjelium . Odvtedy si získala vernosť sŕdc a myslí mnohých.

Dnes však slovo Evanjelium v ​​našich mysliach zvyčajne nepredstavuje dobrú správu. Mnohí z nás si ho spájajú so zastaranými poverami alebo zastaranými inštitúciami, no ešte viac z nás si ho spája s veľmi malým množstvom vecí. Nie je to tak, že by sme k nemu mali odpor, ale skôr mu veľmi nerozumieme. V našej vzdelanej dobe sa pýtame, či je Evanjelium dôveryhodné. Inokedy sa pýtame, či nebrzdilo ľudský pokrok. V našich uponáhľaných životoch sme nemali čas zamyslieť sa nad tým, o čom táto správa vlastne je.

Dobrá správa je posolstvom Biblie. Je to starobylá kniha s dlhou históriou, ktorú mnohí veľmi dobre nepoznajú.

Preto sme vytvorili túto stránku – aby sme mali možnosť pochopiť evanjelium v ​​jeho biblickom príbehu. Možno budete chcieť začať s mojím príbehom s evanjeliom . Alebo sa pozrite na začiatok biblického príbehu s knihou Stvorený na Boží obraz . Ak vás zaujíma, aký je rozdiel medzi Dobrou správou Biblie a kresťanskými praktikami, pozrite sa sem . Toto je jedna z mnohých otázok, ktoré táto webová stránka sponzoruje.

Dúfam, že si preštudujete, nájdete čas na zhodnotenie a zapojíte sa do uvažovania o evanjeliu.

Chcem sa podeliť o to, ako sa pre mňa evanjelium stalo zmysluplným. Bola to cesta ovplyvnená Šalamúnom a jeho úprimným hľadaním potešenia a múdrosti. To vám umožní lepšie získať osobný pohľad na články na tejto webovej stránke. (A základné informácie… volám sa Ragnar Oborn, som Švéd a žijem v Kanade. Som ženatý a máme syna. Študoval som na University of Toronto, University of New Brunswick a Acadia University.)

Nepokoj v privilegovanej mladosti

Narodil som sa do profesionálnej rodiny vyššej strednej triedy. Pôvodom som bol Švédsko, ale keď som bol mladý, emigrovali sme do Kanady. Potom som vyrastal a žil v zahraničí v niekoľkých krajinách – v Alžírsku, Nemecku a Kamerune. Nakoniec som sa vrátil do Kanady kvôli štúdiu na univerzite. Tak ako všetci ostatní, aj ja som chcel (a stále chcem) zažiť plnohodnotný život. Život charakterizovaný spokojnosťou, pocitom pokoja, zmysluplnosti a poslania – spolu so zmysluplnými väzbami s ostatnými.

Život v týchto rôznych spoločnostiach, náboženstvách a sekulárnych spoločnostiach a to, že som bol vášnivým čitateľom, ma zoznámilo s mnohými rôznymi predstavami o „pravde“ a o tom, čo znamená „plnohodnotný život“. Všimol som si, že ja (a väčšina ľudí na Západe) máme bezprecedentné bohatstvo, technológie a príležitosti na dosiahnutie týchto cieľov. Paradoxom však bolo, že tento plnohodnotný život sa mi zdal taký nedosiahnuteľný.

Všimol som si, že vzťahy boli jednorazovejšie a dočasnejšie ako vzťahy predchádzajúcich generácií. Na opis našich životov sa používali výrazy ako „preteky potkanov“. Hovorili mi, že ak dokážeme získať len „trochu viac“, tak to dosiahneme. Ale o koľko viac? A viac čoho? Peniaze? Vedecké poznatky? Technológia? Potešenie?

Pre čo žiť?

Ako mladý človek som cítil úzkosť, ktorú by sme asi najlepšie opísali ako neurčitý nepokoj. Môj otec bol konzultačný inžinier v zahraničí v Afrike. Takže som sa stretával s ďalšími bohatými, privilegovanými a vzdelanými západnými tínedžermi. Život tam bol však celkom jednoduchý a málo čo by nás bavilo. Preto sme s priateľmi snívali o návrate do našich domovských krajín a užívaní si televízie, dobrého jedla, príležitostí a pohodlia západného života. Potom by sme boli „spokojní“.

Ale keď som navštívil Kanadu alebo Európu, po prvom vzrušení sa nepokoj vrátil. A čo je horšie, všímal som si to aj u ľudí, ktorí tam stále žili. Nech už mali čokoľvek (čo bolo podľa všetkých kritérií veľa), vždy potrebovali viac. Myslel som si, že „to“ nájdem, keď budem mať populárnu priateľku. A chvíľu sa zdalo, že ma to niečo napĺňa, ale po niekoľkých mesiacoch sa nepokoj vrátil. Myslel som si, že keď skončím strednú školu, „dorazím“. Potom, keď budem môcť získať vodičský preukaz a získať nezávislosť – potom sa moje hľadanie skončí.

Teraz, keď som starší, počúvam ľudí hovoriť o dôchodku ako o vstupenke k spokojnosti. Je to tak? Trávime celý život naháňaním sa jednej veci za druhou? Stále si myslíme, že ďalšia vec za rohom nám ju prinesie a potom… náš život sa skončil? Zdá sa nám to také márne!

Šalamúnova múdrosť

Počas týchto rokov na mňa hlboko zapôsobili spisy Šalamúna. Šalamún (950 pred n. l.), kráľ starovekého Izraela preslávený svojou múdrosťou, napísal niekoľko kníh v Biblii. V knihe Kazateľ opísal ten istý nepokoj, ktorý som prežíval aj ja.

Muž, ktorý mal všetko…

Napísal:

‘Pomyslel som si: „Nože, choď, vyskúšaj radosť, uži dobré veci!“ Veď aj to je márnosť. O smiechu som povedal: „Pochabosť,“ o radosti: „Čo tá dokáže?“ Vymyslel som si, že svoje telo budem osviežovať vínom, moje srdce sa však bude riadiť múdrosťou. Chopím sa i hlúposti, až kým neuvidím, kde je pre ľudských synov to dobro, ktoré majú robiť pod nebom počas svojho života. Zveľadil som svoje diela: postavil som si domy, vysadil som si vinice, urobil som si záhrady a parky, vysadil som v nich rozmanité ovocné stromy, urobil som si jazerá, aby zavlažovali les rastúcich stromov. Zadovážil som si otrokov a otrokyne, mal som aj domácich sluhov, vlastnil som veľa dobytka a oviec, viac ako všetci, ktorí boli predo mnou v Jeruzaleme. Nahromadil som si aj striebro a zlato, poklady cudzích kráľov a krajín. Zadovážil som si spevákov, speváčky i rozkoš ľudských synov — množstvo žien. Vzrástol a rozmohol som sa viac ako ktokoľvek, kto bol predo mnou v Jeruzaleme. Navyše moja múdrosť stála pri mne. Čokoľvek si moje oči želali, nič som im neodoprel, nebránil som svojmu srdcu v žiadnej radosti, lebo srdce sa mi radovalo z celej mojej námahy a to bol môj podiel zo všetkej mojej námahy. ‘

Kohelet — Kazateľ 2:1-10

Bohatstvo, sláva, vedomosti, projekty, ženy, potešenie, kráľovstvo, kariéra, víno… Šalamún mal všetko – a viac ako ktokoľvek iný v jeho či našej dobe. Inteligenciu Einsteina, bohatstvo Billa Gatesa, spoločenský/sexuálny život Micka Jaggera spolu s kráľovským rodokmeňom, aký mal princ William v britskej kráľovskej rodine – to všetko v jednom. Kto by mohol prekonať túto kombináciu? Človek by si myslel, že zo všetkých ľudí by bol spokojný práve Šalamún. Ale dospel k záveru:

Ale nešťastný až do šialenstva

‘Slová Kazateľa , Dávidovho syna, kráľa v Jeruzaleme. „Márnosť márností,“ povedal Kazateľ, „márnosť márností, všetko je márnosť.“ Aký zisk zostane človeku pri všetkej jeho námahe, ktorou sa namáha pod slnkom? Pokolenie odchádza, pokolenie prichádza, zem však stále zostáva. Slnko vychádza, slnko zapadá, náhli sa na svoje miesto, tam, kde zasa vyjde. Vietor veje na juh, obracia sa na sever, stále krúži a krúži, vo svojich okruhoch sa vietor vracia. Všetky potoky tečú do mora, ale more sa nepreplní. Na miesto, kam potoky tečú, ta sa vracajú, aby tiekli znova. Všetky veci unavujú, keď ich človek nedokáže slovami vystihnúť. Oko sa nenasýti pozeraním, ani ucho sa nenaplní počúvaním. Čo bolo, to bude, a čo sa robilo, to sa bude robiť. Niet nič nového pod slnkom. Ak by aj niekto o niečom povedal: „Pozri, toto je nové!“ — už dávno to bolo v časoch, ktoré boli pred nami. Predošlé veci nezostanú v pamäti, ani na to, čo príde, nebudú spomínať tí, čo budú žiť neskôr. Ja, Kazateľ, som bol kráľom nad Izraelom v Jeruzaleme. Predsavzal som si, že budem múdro hľadať a skúmať všetko, čo sa robí pod nebom: ťažkú úlohu dal Boh ľudským synom, aby sa ňou umárali. Videl som všetky skutky, ktoré sa robia pod slnkom, a hľa, všetko je márnosť a honba za vetrom. ‘

Kohelet — Kazateľ 1:1-14

Život … Bláznovstvo a honba za vetrom

‘No keď som sa pozeral na celú moju činnosť, ktorú vykonali moje ruky, a na námahu, ktorú som na ňu vynaložil, a hľa — všetko bola márnosť a honba za vetrom. Niet trvalého zisku pod slnkom. Obzeral som sa, aby som videl múdrosť, bláznovstvo a hlúposť. Veď čo bude robiť človek, ktorý príde po kráľovi? To, čo robili dávno iní. Videl som, že múdrosť má takú výhodu pred hlúposťou, akú výhodu má svetlo pred tmou: múdry má svoje oči na hlave, ale hlupák chodí v tme. Viem však aj to, že oboch stihne rovnaký údel. Potom som si pomyslel: „Ak aj mňa stretne údel hlupáka, načo som sa potom stal nadmieru múdrym?“ Pomyslel som si, že aj to je márnosť, lebo niet stálej spomienky ani na múdreho, ani na hlupáka. V nasledujúcich dňoch sa na všetko zabudne. Ako to, že múdry zomiera rovnako ako hlupák?! Znenávidel som život, lebo zle na mňa doliehalo to, čo sa robí pod slnkom, veď všetko je márnosť a honba za vetrom. Znenávidel som všetku svoju námahu, ktorou som sa umáral pod slnkom, ktorú zanechám človeku, čo príde po mne. Ktovie, či bude múdry alebo hlúpy? Zmocní sa však všetkého, s čím som sa namáhal a v čom som bol múdry pod slnkom — aj to je márnosť. Odvrátil som sa, aby som zúfal nad celou svojou námahou, ktorou som sa namáhal pod slnkom. Je totiž človek, ktorý sa namáhal múdro, umne a šikovne, ale svoj podiel odovzdá niekomu, kto sa s tým nenamáhal — aj to je márnosť a veľké zlo. Veď čo zostáva človeku z celej jeho námahy a zhonu, ktorými sa umáral pod slnkom, keď každý jeho deň je boľavou ranou a mrzutosť je jeho zamestnaním, ba ani v noci si jeho srdce neodpočinie? Aj toto je márnosť. ‘

Kohelet — Kazateľ 2:11-23

Šalamún vyskúšal všetko „pod slnkom“

Sotva šťastný! V jednej zo svojich básní, Pieseň piesní , opisuje erotický, vášnivý ľúbostný vzťah, ktorý prežíval. Práve to by mu zrejme s najväčšou pravdepodobnosťou prinieslo celoživotné uspokojenie. Nakoniec mu však tento ľúbostný vzťah nepriniesol trvalé uspokojenie.

Kamkoľvek som sa pozrel, či už medzi priateľmi alebo v spoločnosti, zdalo sa mi, že Šalamúnove snahy o plnohodnotný život boli to, o čo sa všetci snažili. Ale on mi už povedal, že to na týchto cestách nenašiel. Takže som cítil, že to tam nenájdem a budem musieť hľadať na menej precestovanej ceste.

Popri všetkých týchto problémoch ma trápil aj iný aspekt života. Trápil aj Šalamúna.

‘Veď údel ľudských synov a údel zvierat je rovnaký: ako zomrie jeden, tak zomrie i druhý, jeden dych je pre všetkých. Človek nemá prednosť pred zvieratami, lebo všetko je márnosť. Všetko ide na jedno miesto, všetko vzišlo z prachu a všetko sa do prachu vracia. Kto vie, či ľudský duch vystupuje nahor a duch zvierat zostupuje nadol do zeme?“ ‘

Kohelet — Kazateľ 3:19-21

Woody Allen verzus Solomon

Smrť je úplne definitívna a vládne nad nami. Ako povedal Šalamún, je to osud všetkých ľudí, dobrých alebo zlých, nábožensky zameraných alebo nie. Woody Allen režíroval a uviedol film  Stretneš vysokého tmavého cudzinca .  Je to vtipný/vážny pohľad na smrť. V rozhovore na filmovom festivale v Cannes prezradil svoje myšlienky o smrti so svojím známym humorom.

„Môj vzťah k smrti zostáva rovnaký – som dôrazne proti nej. Všetko, čo môžem urobiť, je čakať na ňu. Starnutie neprináša žiadnu výhodu – nestanete sa múdrejšími, nestanete sa zmäkčenejšími, nestanete sa láskavejšími – nič sa nedeje. Ale chrbát vás bolí viac, máte horšie tráviace ťažkosti, váš zrak nie je taký dobrý a potrebujete načúvací prístroj. Starnutie je zlá vec a odporučil by som vám, aby ste to nerobili, ak sa tomu môžete vyhnúť.“Správy BBC, 2010

Potom na záver povedal, ako by sa mal človek postaviť k životu vzhľadom na nevyhnutnosť smrti.

„Človek musí mať svoje bludy, aby mohol žiť. Ak sa na život pozeráte príliš úprimne a príliš jasne, život sa stáva neznesiteľným, pretože je to dosť pochmúrny podnik. Toto je moja perspektíva a vždy bola mojou perspektívou na život – mám naň veľmi pochmúrny, pesimistický pohľad… Mám pocit, že [život] je pochmúrna, bolestivá, nočná mora a nezmyselný zážitok a že jediný spôsob, ako byť šťastný, je, ak si hovoríte nejaké klamstvá a klamete sami seba.“Správy BBC, 2010

Takže sú toto naše jediné možnosti? Buď sa vydáme čestnou cestou Šalamúna, rezignovaného na úplnú beznádej a márnosť. Alebo sa vydáme cestou Woodyho Allena a „nahovoríme si nejaké klamstvá a oklameme sa“, aby sme mohli žiť v šťastnejšom „ilúzii“! Ani jedno sa mi nezdalo veľmi príťažlivé. So smrťou úzko súvisela otázka večnosti. Existuje naozaj Nebo, alebo (čo je ešte alarmujúcejšie) existuje naozaj miesto večného súdu – Peklo?

V poslednom ročníku na strednej škole sme mali za úlohu zozbierať sto literárnych diel (básne, piesne, poviedky atď.). Väčšina mojej zbierky sa zaoberala týmito témami. Umožnilo mi to „stretnúť“ a vypočuť si mnohých ďalších, ktorí sa tiež potýkali s týmito otázkami. A stretol som sa s nimi – zo všetkých možných období, vzdelanostných prostredí, životných filozofií a žánrov.

Evanjelium – Pripravení ho zvážiť

Uviedol som aj niektoré známe Ježišove výroky zaznamenané v biblických evanjeliách, ako napríklad:

‘Zlodej prichádza, len aby kradol, zbíjal a hubil. Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere. ‘

Ján 10:10

Čoraz viac ma uvedomovala tá myšlienka, že možno, len možno, je tu odpoveď na otázky, ktoré som si kládol. Veď evanjelium (ktoré bolo predtým viac-menej bezvýznamným náboženským slovom) doslova znamenalo „dobrá správa“. Bolo evanjelium naozaj dobrou správou? Alebo to boli viac-menej klebety? Aby som na to odpovedal, musel som ísť dvoma cestami.

Cesta evanjelia

Po prvé, potreboval som si začať rozvíjať informované chápanie evanjelia. Po druhé, keďže som žil v rôznych náboženských kultúrach, stretol som ľudí a čítal autorov, ktorí mali veľa námietok voči biblickému evanjeliu a zastávali názory, ktoré boli proti nemu. Boli to informovaní a inteligentní ľudia. Potreboval som kriticky premýšľať o evanjeliu, bez toho, aby som bol len bezduchým kritikom alebo prázdnym veriacim.

Existuje veľmi reálny pocit, že keď sa človek vydá na takúto cestu, nikdy úplne nedorazí do cieľa, ale naučil som sa, že evanjelium poskytuje odpovede na tieto otázky, ktoré nastolil Šalamún. Jeho celým zmyslom je v skutočnosti sa nimi zaoberať – plným životom, smrťou, večnosťou a praktickými záležitosťami, ako je láska v našich rodinných vzťahoch, vina, strach a odpustenie. Evanjelium tvrdí, že je základom, na ktorom môžeme stavať svoje životy. Odpovede, ktoré evanjelium poskytuje, sa nemusia nevyhnutne  páčiť  . Človek s nimi nemusí  súhlasiť  alebo  im neveriť  . Ale vzhľadom na to, že sa zaoberá týmito veľmi ľudskými otázkami, bolo by hlúpe zostať neinformovaný o nich.

Tiež som sa dozvedel, že evanjelium ma niekedy dosť znepokojovalo. V čase, keď nás toľko vecí zvádza k tomu, aby sme to len tak brali ľahko, evanjelium bez ospravedlňovania vyzvalo moje srdce, myseľ, dušu a silu, že hoci ponúka Život, nie je to ľahký život. Ak si nájdete čas na zamyslenie sa nad evanjeliom, možno zistíte to isté. Dobrým začiatkom je pozrieť sa  na jednu kľúčovú vetu, ktorá zhŕňa posolstvo evanjelia.